Na pohreb Štefana Kvietika († 90), jedného z najvýznamnejších slovenských hercov, ktorý sa konal v Dóme sv. Martina v Bratislave, zavítalo mnoho známych osobností z oblasti kultúry, politiky aj verejného života. Rodina sa rozhodla prijať ponuku na poslednú rozlúčku so štátnymi poctami, čo podčiarklo význam tejto udalosti.
Okrem najbližších sa s hercom prišli rozlúčiť napríklad Božidara Turzonovová, Peter Kočiš, Sarah Arató, Zuzana Ťapáková, Lukáš Machala, Andrej Danko, Ivan Gašparovič, Eduard Chmelár a tiež spevák Robo Grigorov, uvádza Nový čas.
Grigorov počas smútočného obradu zaspieval Kvietikovi do neba známu skladbu Pocta Majakovskému. Na margo zosnulého umelca sa vyjadril, že ho považoval za mimoriadne autentického herca, ktorý svoje postavy prežíval naplno a skutočne sa s nimi stotožňoval. Podľa Grigorova takýto spôsob hrania svedčí o skutočnom hereckom majstrovstve. Zároveň vyzdvihol Kvietikov zdravý rozum a prirodzenosť, ktoré sú podľa neho dnes medzi ľuďmi čoraz vzácnejšie.
Súčasnú dobu spevák vníma pomerne kriticky. Domnieva sa, že zlatá éra slovenského kultúrneho sveta skončila pred približne tridsiatimi rokmi, keď postupne zmizli ľudia schopní slobodne a nezávisle myslieť. Zostali podľa neho len tí, ktorí vyhovujú súčasnému systému. Mrzí ho, že takých osobností, akou bol Kvietik, je dnes už len minimum.
Rusko dnes velebí, sám však emigroval
Zaujímavé je, že Grigorov sa nedávno dostal do pozornosti aj svojimi vyjadreniami na sociálnych sieťach. Prejavoval sympatie k ruským predstaviteľom a kritizoval, že Rusko nebolo prizvané na spomienkové podujatie k 80. výročiu oslobodenia koncentračného tábora Auschwitz.
Upozornil, že bez ich zásahu by Európa nebola oslobodená. Tieto názory však pôsobia kontroverzne, najmä keď si uvedomíme, že v minulosti sa práve kvôli komunistickému režimu, ktorý Rusi na Slovensku podporovali, rozhodol emigrovať.
Na začiatku svojej kariéry totiž Grigorov narazil na obmedzenia, ktoré mu znemožňovali slobodne tvoriť hudbu. To ho prinútilo zanechať domovinu a odísť do Belgicka. Na Slovensko sa vrátil až po páde režimu v roku 1989. Po návrate si vybudoval úspešnú kariéru a jeho piesne zostávajú dodnes populárne.
