Hudobník, spevák a skladateľ Peter Nagy (65) patrí už desaťročia medzi stálice slovenskej hudobnej scény. Hoci dnes jeho piesne poznajú celé generácie, jeho cesta k úspechu nebola jednoduchá. Otec, bývalý vojak a tréner džuda, mal pre neho úplne iné plány. Napriek prekážkam a pochybnostiam sa však Nagy nevzdal a jedného dňa zažil moment, ktorý pre neho znamenal najväčšie víťazstvo – videl svojho otca plakať od dojatia.
Detstvo medzi športom a hudbou
Peter Nagy vyrastal v Prešove v športovo založenej rodine. Otec bol vojak a tréner džuda, a preto bolo prirodzené, že aj svojho syna viedol k športu. „Túžil, aby som bol športovec, a tak ma prihlásil na džudo. Trénoval džudistov v Slávii Prešov a bol zo mňa nešťastný, pretože som sa chcel venovať iným veciam,“ spomína Nagy ako uviedol Nový Čas.
Jeho vášeň však vždy smerovala k hudbe. Už v detstve navštevoval rôzne krúžky, no keď oznámil otcovi, že by sa chcel venovať hudbe profesionálne, narazil na nesúhlas. „Otec mi povedal, že hudba je len záľuba, ktorá raz skončí medzi hračkami. Neveril, že by som sa tým mohol živiť,“ priznáva spevák.
Paradoxne, prvú gitaru dostal práve od otca. Aj keď otec nesúhlasil s jeho snami, možno v kútiku duše veril, že hudba je pre syna niečím výnimočným.
Galéria
Víťazstvo na pódiu a slzy v očiach otca
Zlom prišiel v roku 1985, keď Peter Nagy vyhral Zlatého slávika. Na koncerte v košickej športovej hale sedel v prvom rade jeho otec – v modrej sviatočnej leteckej uniforme. „Hrali sme Chráň svoje bláznovstvá. V jednej chvíli som prestal spievať a nechal publikum spievať za mňa. Keď som sa pozrel na otca, videl som, že si utiera slzy. Vtedy som si povedal: ,Tak to je moje víťazstvo!‘,“ opisuje silný moment spevák.
Peter Nagy dosiahol to, po čom celý život túžil – vidieť otcovu hrdosť. Tento okamih sa stal vrcholom jeho kariéry, bol dôkazom, že jeho cesta nebola márna.
Strata, s ktorou sa nikdy nezmieril
Napriek úspechu a otcovmu uznaniu ich spoločný čas netrval dlho. V roku 1995 jeho otec tragicky zahynul pri autonehode vo veku 61 rokov. Táto strata speváka hlboko zasiahla. Svoje pocity smútku a bolesti neskôr pretavil do piesne Len pomaly, ktorá zostáva jednou z jeho najemotívnejších skladieb.
„Odišiel skôr, než som mu stihol povedať všetko, čo som chcel,“ hovorí Nagy s nostalgiou v hlase. Napriek tomu, že jeho otec pochyboval o jeho kariérnej ceste, nakoniec bol na neho hrdý. A pre Petra Nagya to bolo najväčšie uznanie, aké si mohol priať.
