Nedávno publikovaný vedecký výskum priniesol nové poznatky o tom, ako mozog reaguje na situácie extrémnej únavy. Podľa odborníkov dokáže tento orgán využívať svoje vlastné rezervy na udržanie funkčnosti aj v náročných podmienkach.
Vedci zo Španielska skúmali mozgy maratónskych bežcov a zistili, že ak mozgu chýba energia, je schopný využiť vlastné tukové zásoby – konkrétne tuk nachádzajúci sa v myelíne – ako alternatívny zdroj paliva. Tento jav predstavuje nový druh neuroplasticity, ktorý pomáha zachovať mentálnu výkonnosť počas dlhodobého fyzického zaťaženia.
Výsledky publikované v časopise Nature Metabolism ukazujú, že keď hladina glukózy v mozgu počas maratónu klesne na minimum, niektoré neuróny začnú rozkladať a takzvane „požierať“ myelín – tukovú ochrannú vrstvu nervových vlákien. Myelín, ktorý je dôležitý pre efektívne prenášanie nervových signálov, tak slúži ako energetická rezerva v prípade núdze.
MRI snímky mozgov desiatich účastníkov (osem mužov a dve ženy) pred a po 42-kilometrovom behu odhalili významné zmeny v hladine myelínu najmä v bielej hmote mozgu. Po maratóne bol zaznamenaný jeho úbytok v oblastiach zodpovedných za motoriku, koordináciu, vnímanie a emócie.
Po 24 až 48 hodinách od behu bol úbytok najvýraznejší, no už po dvoch týždňoch sa hladiny myelínu začali obnovovať a u šiestich bežcov sa po dvoch mesiacoch stabilizovali. Výskumný tím vedený Pedrom Ramosom-Cabrerom a Albertom Cabrerom-Zubizarretom predpokladá, že myelín funguje ako „núdzový zásobník“ energie pre mozog, ktorý sa aktivuje v prípade nedostatku bežných živín.
Tento nový koncept, nazývaný metabolická plastickosť myelínu, naznačuje, že mozog dokáže s týmto lipoproteínom flexibilne pracovať. Napriek dlhoročnému presvedčeniu, že mozog sa tukom ako palivu vyhýba, nové zistenia spochybňujú tento názor. Hoci je štúdia menšieho rozsahu, jej závery sú v súlade s predchádzajúcim výskumom na myšiach, ktorý ukázal, že pri nedostatku glukózy môže myelín slúžiť ako náhradný energetický zdroj.
Avšak takéto využívanie myelínu môže viesť k dočasnému oslabeniu niektorých funkcií mozgu, čo sa prejavuje horšími výsledkami v pamäťových a reakčných testoch bezprostredne po extrémnej fyzickej záťaži. Dobrou správou je, že funkcie mozgu sa po dostatočnom oddychu rýchlo obnovujú. Táto štúdia môže byť dôležitým krokom k lepšiemu pochopeniu fungovania mozgu počas extrémnych situácií a jeho schopnosti adaptovať sa.
