Pripomíname si 80. výročie od vypuknutia SNP. Spomienky na náročné obdobie predostrel jeden z posledných žijúcich účastníkov a bojovníkov za slobodu Slovenska Vladimír Strmeň, ktorý sa napriek vysokému veku pravidelne zúčastňuje besied a osláv SNP.
Vypuknutie Slovenského národného povstania dňa 29. augusta 1944 bolo reakciou domáceho odbojového hnutia na vniknutie nemeckých okupačných vojsk na územie Slovenskej republiky. Politickým cieľom bolo odstránenie režimu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a opätovné začlenenie Slovenska do obnovenej Československej republiky.
Skupina dôstojníkov slovenskej armády, pod vedením pplk. gšt. Jána Goliana z Veliteľstva pozemného vojska v Banskej Bystrici, chystala plán na ozbrojené povstanie od mája 1944, píše Ústav pamätí národa.
Začiatok ozbrojeného odporu
Najideálnejším variantom ozbrojeného boja sa javilo v spolupráci so sovietskou stranou. Krízový scenár počítal s vyhlásením vojenského odporu v prípade, že vojská Nemecka začnú s obsadzovaním Slovenska. Rozhodujúcu úlohu v tomto pláne hrala Východoslovenská armáda, ktorej kľúčovou úlohou bolo otvoriť cestu sovietskym vojskám cez karpatské priesmyky.
Sovieti však nič nepodnikli napriek tomu, že boli o prípravách povstania informovaní začiatkom augusta 1944 exilovou československou vládou a kuriérom pplk. gšt. Goliana. Celú akciu totiž vyhodnotili ako nereálnu.
Symbolický pohár trpezlivosti nacistov pretiekol 27. augusta 1944, keď partizáni obsadili Ružomberok. Mesto sa nachádzalo na strategickej železničnej trati a vyrábal sa v ňom dôležitý vojenský materiál.
Na základe správ o potýčkach príslušníkov žilinskej posádky s prichádzajúcimi jednotkami Nemecka vyslal pplk. gšt. Golian 29. augusta 1944 krátko po 20.00 hod. správu „Začnite s vysťahovaním!“. Šlo o signál, ktorý ohlásil začiatok ozbrojeného odporu.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
