Podmienky potrebné na fotosyntézu na Marse by mohli existovať pod povrchom prašného ľadu v stredných zemepisných šírkach Červenej planéty, naznačuje nový výskum. Tento objav podľa portálu space.com otvára fascinujúce možnosti pre existenciu života na Marse a ponúka vedcom nové miesta, kde hľadať stopy života.
Fotosyntéza, proces, pri ktorom rastliny, riasy a sinice vytvárajú chemickú energiu, vyžaduje vodu a svetlo a je zodpovedná za výrobu väčšiny kyslíka v našej atmosfére. Nová štúdia zverejnená odborníkmi z NASA naznačuje, že dostatočne hrubá vrstva ľadu na Marse by mohla filtrovať drsné slnečné žiarenie a zároveň poskytnúť dostatok slnečného svetla potrebného pre fotosyntézu. Tým by sa vytvorili takzvané „radiačné obývateľné zóny“, kde by život mohol prežiť.
„Netvrdíme, že sme našli život na Marse, ale veríme, že prašné marťanské ľadové expozície v stredných zemepisných šírkach sú dnes najlepšie miesta na hľadanie života,“ uviedol Aditya Khuller, vedúci výskumu a postdoktorandský výskumník z NASA’s Jet Propulsion Laboratory. Tieto výsledky, hoci nenaznačujú prítomnosť života v súčasnosti, poskytujú náhľad do oblastí, kde by sa mohol nachádzať.
Porovnanie s našou planétou
Mars a Zem sú obidve umiestnené v „obývateľnej zóne“ Slnka, kde teploty umožňujú existenciu tekutej vody. Kým 71 % zemského povrchu je pokrytých oceánmi, Mars je prevažne suchý. Avšak geologické pozostatky naznačujú, že pred miliardami rokov tam existovala tekutá voda, čo otvára otázky o možnom živote v histórii Červenej planéty.
Misie ako rovery Curiosity a Perseverance potvrdili, že Mars mal kedysi podmienky vhodné na život, zatiaľ čo misie ako NASA Mars Reconnaissance Orbiter (MRO) objavili vodný ľad na neočakávaných miestach. To naznačuje, že Mars mohol stratiť svoju tekutú vodu, keď sa jeho atmosféra zmenila a magnetické pole rozpadlo. Dnes je Mars bombardovaný ultrafialovým žiarením, ktoré je pre živé organizmy smrteľné.
„Na rozdiel od Zeme, Mars nemá ochranný ozónový štít, čo znamená, že na jeho povrchu je o 30 % viac škodlivého ultrafialového žiarenia,“ dodal Khuller. Preto by fotosyntéza mohla prebiehať v oblasti prašného ľadu, ktorá by mohla blokovať toto škodlivé žiarenie a súčasne udržiavať tekutú vodu.
Nové výskumy a objavy
Tím vedcov z NASA pomocou počítačových simulácií zistil, že prašný ľad na Marse môže roztopiť vodu pod jeho povrchom. Podľa výsledkov by prašný ľad mohol vytvárať plytkú podpovrchovú tekutú vodu, ktorá by bola chránená pred vyparovaním do suchej atmosféry.
Khuller vysvetlil, že „dve kľúčové zložky pre fotosyntézu – slnečné svetlo a tekutá voda – môžu byť prítomné v prašnom marťanskom ľade“. Dôležité je, aby bol obsah prachu v ľade dostatočne nízky na to, aby neblokoval slnečné svetlo, ktoré je potrebné pre fotosyntézu.
Vedci veria, že polárne oblasti Marsu, kde sa nachádza väčšina jeho ľadu, by mohli byť príliš chladné na to, aby umožnili vznik radiačných obývateľných zón. K tomu by pravdepodobnejšie došlo v oblastiach strednej šírky, kde sa našli aj pozorovania podobných podmienok na Zemi.
„Nazývajú sa kryokonitové diery a vznikajú, keď sa prach a sediment na vrchu ľadu roztopia, pretože sú tmavšie ako ľad,“ dodal Khuller. Toto objavenie naznačuje, že podmienky pre život, ktoré sa zdajú byť nedosiahnuteľné, môžu byť bližšie, než si myslíme.
Nový výskum naznačuje, že pod prašným ľadom na Marse by mohli existovať podmienky pre fotosyntézu, a tým aj potenciálne miesta, kde by mohol život prežiť. Hoci sú to len teoretické predpoklady, poskytnú vedcom cenné informácie pri hľadaní dôkazov o živote na tejto fascinujúcej planéte. S každým objavom sa dostávame bližšie k odpovediam na otázky o Marse a jeho schopnosti podporovať život.
