Slovensko dnes (2. 1. 2025) obletela veľmi smutná správa. Vo veku 96 rokov zomrel najstarší slovenský olympijský víťaz, Ján Zachara.
O smutnej správe informuje portál tvnoviny.sk s tým, že zomrel vo veku 96 rokov. Zachara bol známy tým, že v roku 1952 nečakane získal zlatú medailu na olympijských hrách v Helsinkách v hmotnostnej kategórii do 57 kilogramov.
Vybojoval olympijské zlato
Bol najstarším žijúcim Slovákom, ktorý vybojoval olympijské zlato. Vďaka svojej menšej postave ho nazývali „malým veľkým mužom“ slovenského boxu, a to najmä pre jeho skromnosť, píše TASR.
Ján Zachara sa narodil 27. augusta 1928 v obci Kubrá, ktorá je dnes súčasťou Trenčína. Bol jediným Trenčanom, ktorý získal olympijské víťazstvo. S boxom začal už vo veku 16 rokov a v roku 1946 sa stal majstrom Slovenska v mušej váhe.
Ako malý chlapec Zachara začínal s futbalom. Po základnej škole sa vyučil za strojného zámočníka, opravára tkáčskych strojov. Do boxerského klubu nastúpil, keď mal 15 rokov a do ringu vstúpil v čase druhej svetovej vojny v roku 1944.
Vďaka svojej útlej postave bol často terčom posmeškov, ale postupne si získal rešpekt u súperov. V roku 1946 vybojoval titul majstra Slovenska v kategórii do 57 kg. V tom istom roku si obliekol československý reprezentačný dres na Všeslovanských majstrovstvách v Prahe. Prebojoval sa až do finále, v ktorom boxoval s o dvanásť rokov starším sovietskym šampiónom Levom Segalovičom.
Následne prestúpil do boxerského oddielu v Partizánskom, kde dozrieval pod vedením olympijského víťaza z roku 1948 v kategórii do 67 kilogramov – Júliusa Tormu. Práve na týchto londýnskych OH mal pod piatimi kruhmi debutovať aj mladý Zachara. Napokon do Londýna necestoval. Prednosť vo výprave totiž dostal funkcionár komunistickej strany.
Všetko si vynahradil na OH v Helsinkách v roku 1952, kde vo finále porazil favorizovaného Taliana Sergia Caprariho a získal zlatú medailu. Štartoval aj na OH v Melbourne v roku 1956, na ktorých sa prebojoval do štvrťfinále. Československú socialistickú republiku (ČSSR) reprezentoval aj na majstrovstvách Európy v rokoch 1949, 1955 a 1959.
Zachara bol dvojnásobným majster Slovenska a získal aj štyri tituly československého šampióna. Odmena za olympijské zlato zodpovedala dobe a krajine, v ktorej žil – za zlatú medailu oficiálne dostal tri metre látky, povýšenie na nadporučíka, hodinky a 12 zväzkov Stalinových spisov. Našťastie mu spolupracovníci z textilnej továrne, v ktorej pracoval, urobili finančnú zbierku, vďaka ktorej obdržal 10.500 korún. Za peniaze si kúpil sekretár, lebo v tej dobe ešte neexistovali ucelené obývačky či spálne.
Po skončení aktívnej kariéry v roku 1959 sa usadil v Dubnici nad Váhom, kde pôsobil ako tréner a pod jeho vedením získalo družstvo boxerov Spartaka SMZ Dubnica tri tituly majstrov Československa (1969, 1971, 1972).
