Pod vplyvom upravenej baktérie S. epidermidis koža úspešne vyvolala imunitnú reakciu v krvnom riečisku a slizniciach myší (vlhké tkanivá, ktoré vystielajú dýchacie, tráviace a reprodukčné kanály tela, ako napríklad sliznica nosa). Keď výskumníci vystavili myši cudziemu proteínu, ako je tetanový toxín, táto imunitná reakcia ich ochránila – aj keď dávka mala byť smrteľná.
Dôležitý je aj hlien
Tento objav by mohol byť prelomom potrebným na vývoj vakcín, ktoré priamo produkujú protilátky v kľúčových „slizničných“ oblastiach, ako je vnútro nosa a úst (miesta, kde sa zvyčajne nachádza hlien). Takéto vakcíny by sa vyrábali z upravenej S. epidermidis – s jej proteínmi vymenenými za proteíny škodlivých patogénov – a aplikovali by sa na pokožku vo forme krému.
Telo by malo možnosť trénovať proti patogénom na miestach, ktoré sa k nám dostanú ako prvé, a aktivovať tieto obranné steny. Takáto vakcína by mohla pomôcť zastaviť rozvoj respiračných infekcií, ako je COVID, ešte predtým, ako sa dostanú do nášho tela. Bol by to veľký prínos pri zastavení závažných ochorení skôr, ako dosiahnu pandemický potenciál.
„Vakcíny sa zvyčajne podávajú intramuskulárne a poskytujú dlhodobú systémovú imunitu. Sú však menej účinné pri vytváraní imunity v mieste infekcie, teda na povrchu sliznice,“ uviedli Fischbach a Bousbaine, ktorí výskum spustili v lete 2020. „Pri slabej slizničnej imunite sa očkovaní jedinci stále môžu nakaziť a preniesť ochorenie, čím sa znižuje prínos kolektívnej imunity očkovacieho programu. Ukázali sme, že naša vakcinačná stratégia vyvoláva lokálne (kožné a nosové, S. epidermidis je prirodzeným obyvateľom aj nosových dierok) aj systémové reakcie, čím potenciálne poskytuje nielen ochranu pred závažnými ochoreniami, ale aj pred infekciou a prenosom.“
Krémy sú tiež lacné na výrobu a ľahko sa distribuujú – a na ich podanie nie je potrebný zdravotnícky pracovník. Napriek tomu, že tieto štúdie boli úspešné, uskutočnili sa na myšiach. Vedcov čaká ešte dlhá cesta, kým budú môcť potvrdiť, že podobné reakcie sa prejavia aj u ľudí. Fischbach a Bousbaine aj naďalej pracujú na vakcíne pre primáty a dúfajú, že v roku 2028 začnú s klinickými skúškami.
