Podľa nového výskumu môže mať vaša pokožka vlastný imunitný systém. Stačí, aby ste sa letmo pozreli na svoju pokožku a uvidíte niektoré z rušných vnútorných procesov svojho tela. Stačí si spomenúť na tmavé modriny či červené škrabance po zranení alebo na biele hnisavé výrony. Keď však ide o podnety zvonku, nevidíte nič: vaša koža sa zdá byť pevnou stenou, ktorá tvorí hrubú bariéru proti vonkajším votrelcom.
Nový výskum podľa Science Focus však odhalil, že v tejto „pevnosti“ sa skrýva aktívna armáda. Ukázalo sa, že koža má svoj vlastný, čiastočne autonómny imunitný systém, ktorý je pripravený bojovať proti skrytým infekciám už pri ich vstupe do tela. Podľa dvojice nových štúdií uverejnených v časopise Nature dokáže tento systém aktívne produkovať proteíny známe ako protilátky, ktoré pôsobia proti všetkému, čo naše telo rozpozná ako hrozbu, napríklad proti cudzím mikróbom alebo toxínom.
Imunitné reakcie kože sú počas infekcie úplne normálne. Nové zistenie, že zdravá koža si v rámci prípravy na útok vytvára vlastnú obranu, je však pre vedcov prekvapením. „Bolo to veľmi vzrušujúce!“ Prof. Michael Fischbach a Dr. Djenet Bousbaine – spoluautori novej štúdie a bioinžinieri zo Stanfordskej univerzity v USA – povedali pre BBC Science Focus: „Už sme vedeli, že kožné mikróby môžu aktivovať jednu časť imunitného systému (reakciu T-buniek) a že tieto reakcie môžu byť presmerované proti novým antigénom. Náš objav, že kožné mikróby vyvolávajú aj protilátkovú odpoveď (ďalšiu časť imunitného systému), nám umožnil vyvinúť lokálne vakcíny proti chorobám, ako je tetanus.“
Tento výskum je obzvlášť dobrou správou pre ľudí s fóbiou z ihiel. Budúce vakcíny by sa mohli podávať priamo do kože namiesto injekcií pod jej povrch, čím by sa otvorila cesta k vakcínam bez použitia ihiel. „Na vývoji kožných vakcín sa pracovalo už predtým, ale tie boli založené na iných princípoch – napríklad na použití mikroihiel vo forme náplastí,“ uviedli Fischbach a Bousbaine. „Naša vakcinačná stratégia je iná, pretože využíva vzťah vytvorený počas miliónov rokov koevolúcie medzi našimi kožnými mikróbmi a naším imunitným systémom.“
Imunita v prvej línii
Tento objav vychádza z výskumu z roku 2015, ktorý ukázal, že koža myší môže v reakcii na baktérie produkovať ochranné imunitné bunky známe ako T-lymfocyty. V rámci tohto experimentu sa do kože myší chovaných bez mikróbov dostala bežná a neškodná baktéria Staphylococcus epidermidis – a T bunky si voči nej vybudovali imunitu. V skutočnosti bola reakcia kože na baktériu oveľa silnejšia, ako sa očakávalo. Prečo? Vedci, ktorí stoja za novými štúdiami a z ktorých niektorí sa podieľali aj na výskume z roku 2015, teraz možno poznajú odpoveď.
Keď opäť vykonali pokusy na myšiach, našli odpoveď: B bunky boli tiež aktivované – imunitné bunky, ktoré spúšťajú tvorbu protilátok. Výskumníci zistili, že tieto protilátky vydržali viac ako 200 dní a počas tohto obdobia zabezpečovali imunitu. Je to rovnaká reakcia, aká sa odohráva v našom krvnom obehu, keď ochorieme alebo dostaneme vakcínu – avšak frontovou líniou tohto boja bola samotná koža.
Prekvapujúce je, že k tejto reakcii došlo aj vtedy, keď vedci vybrali myšiam lymfatické uzliny – zhluky buniek imunitného systému, ktoré sa nachádzajú po celom našom tele a ktoré filtrujú škodlivé látky.
Nová vakcína
Po zistení, že koža má svoj vlastný imunitný systém, výskumníci uvažovali, či by ho nemohli využiť na vývoj nového typu vakcíny. Ich druhá štúdia odhalila, že baktériu S. epidermidis možno geneticky modifikovať – zmenou proteínov v jej DNA – tak, aby sa podobala cudzím proteínom, proti ktorým by sa telo chcelo brániť.
Aplikácia skutočného toxínu priamo na kožu nevyvolá imunitnú reakciu, pretože pevnosť kože ho nepustí dovnútra. Keďže však S. epidermidis môže „kolonizovať“ alebo sa dostať do kože v podobe toxínu, to vedcom umožnilo dostať sa za túto obranu – a zaviesť „výcvikový materiál“ pre jej armádu, na ktorom by sa mohla cvičiť.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
