Keď sa jej to hodí, tak sa nimi zaštiťuje, rovnako na druhej strane, keď treba strašiť domácich voličov pred „výmyslami Bruselu“, je pre ňu Európska únia ľahký terč.
Dobre to dokladá aj postavenie nedávno zvolených členov Európskeho parlamentu za slovenské vládne strany. Z celkového počtu 15 europoslancov ich vládny tábor vyslal do Štrasburgu a Bruselu šesť, päť za Ficovu stranu Smer, ďalší poslanec zastupuje ďalšiu vládnu stranu Hlas.
Hoci sa obe zoskupenia samy označujú za sociálnodemokratické, do príslušnej frakcie v Európskom parlamente, ktorá je celkovo druhá najsilnejšia, prijatá nebola. Patrí tak k nezaradeným poslancom bez najmenšieho vplyvu nielen čokoľvek presadiť, ale prakticky aj bez práva pravidelne vystupovať v pléne.
To ale pochopiteľne nebude europoslancom Smeru a Hlasu brániť, aby opakovali slová svojich šéfov na Slovensku, že to je úplne v poriadku, pretože tak nie sú nikomu zaviazaní a môžu v európskych štruktúrach zastávať „suverénnu zahraničnú politiku“.
Skutočnosť je ale úplne opačná. Sami reálne vôbec nič nezmôžu a veľmi dobre to vedia. Že doma tvrdia opak, nie je ničím iným ako klamaním verejnosti.
