Zo správy vyplýva, že nerovnosť je spôsobená aj malým percentom žien, ktoré zastávajú vyššie pozície vo firmách. „Slovenské ženy sú menej konkurencieschopné oproti mužom, najmä vo väčších a produktívnejších podnikoch, v odvetviach priemyslu a verejných služieb. Ďalej, najnevýhodnejšie pre zárobky žien sú stredne kvalifikované profesie s modrým golierom, ako aj stredné odborné vzdelanie,“ priblížila NBS.
Zároveň doplnila, že platové rozdiely sa rozširujú aj počas kariérneho rastu pri dlhšom zotrvaní v určitom zamestnaní. Najvýraznejšie mzdové znevýhodnenie pociťujú ženy vo veku od 30 do 49 rokov, keď sa venujú starostlivosti o deti.
Jedným z faktorov nižšieho ohodnotenia žien môžu byť aj kolektívne zmluvy, ktoré podľa NBS nie sú na Slovensku až také časté. „Krajiny s vyšším než 16 % pokrytím zamestnancov kolektívnymi zmluvami majú o niekoľko percentuálnych bodov nižšie rodové mzdové medzery,“ uzavrela.
Smernicu v transparentnosti odmeňovania prijala Európska únia v máji 2023, hoci prípravy prebiehali oveľa dlhšie. „Rieši mechanizmy, ktorými sú zamestnávatelia povinní zvýšiť transparentnosť o mzdách a právach zamestnancov. Budú musieť dáta zbierať a zdieľať, nebudú sa tak dať skryť rodové rozdiely v odmeňovaní. Rozdiely, ktoré budú vyššie ako päť percent, musia byť posúdené a prípadne napravené,“ tvrdí právnička a odborníčka na antidiskriminačné právo Janka Debrecéniová.
