Po polroku vlády Roberta Fica sa problémy slovenskej ekonomiky len prehlbujú. Od investorov si krajina požičiava drahšie ako Taliansko, ktorého verejný dlh voči HDP je viac ako dvojnásobný. Jeho budúcnosť navyše ohrozuje pokračujúci exodus študentov do zahraničia, z čoho má prospech najmä Česko.
Na Slovensku sa posledné roky spomína riziko nástupu na „grécku cestu“ veľkých dlhov. Odpor k ručeniu za chyby juhoeurópskeho štátu bol pritom jedným z dôvodov, prečo v roku 2011 padla vláda premiérky Ivety Radičovej. „Slovensko nie je zodpovedné za ekonomickú záchranu celého sveta. My nemáme prečo za tieto problémy platiť. My sme ich nespôsobili. Sme na ceste do ekonomického nevoľníctva,“ vravel vtedy Richard Sulík.
Najdrahšie dlhy
Dnes, o 13 rokov neskôr, sa karta obracia. Pred niekoľkými dňami sa Slovensko medzi štátmi eurozóny prepadlo na posledné miesto v dôvere medzinárodných investorov, ako ukázalo obchodovanie s jeho desaťročnými dlhopismi. Spadlo nižšie ako Taliansko aj spomínané Grécko. „Jasne a nekompromisne sme vykročili na cestu ku krachu,“ zhrnul v komentári pre sme.sk bývalý minister financií Ivan Mikloš.
„Táto (takmer) istota spočíva v tom, že sme nielen krajinou s najvyšším deficitom verejných financií za minulý, tento a zrejme aj budúci rok, ale aj krajinou, ktorej vláda nerobí žiadne kroky na to, aby konsolidovala verejné financie a zlepšila ich dlhodobú udržateľnosť ,“ píše politik a ekonóm, za ktorého šéfovanie štátnej kase Slovensko zaviedlo výrazné reformy, ktoré krajine pomohli dostať sa z problémov vzniknutých v ére Vladimíra Mečiara.
Žiadny plán
Investori sa obávajú najmä toho, že Ficov kabinet nemá plán na zmiernenie rastu dlhu, ktorý za posledné štyri roky nabobtnal z 50 na 60 percent HDP krajiny. Súčasný slovenský deficit štátneho rozpočtu vo výške siedmich percent HDP je najvyšší v Európskej únii. Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) upozorňuje, že vláda nemá pripravenú žiadnu stratégiu na jeho znižovanie.
„Momentálne sa ani nemôže spoliehať na silný nárast daňových príjmov, pretože ekonomický rast je slabý a rovnako tak aj priestor na rast zamestnanosti je minimálny,“ hovorí. Zároveň pripomína, že súčasná koalícia navyše uprednostňuje rozširovanie plošných a neadresných sociálnych výdavkov pred úspornými opatreniami.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
