Doterajšie medzinárodné predpisy na zvládnutie celosvetovej pandémie neboli dostatočné. Sformulované boli ešte začiatkom tisícročia, keď v Ázii prebehla epidémia SARS. Tá však nemala celosvetový charakter. To sa však už nedalo povedať o pandémii COVID-19.
Preto sa krajiny zhodli na tom, že „pravidlá hry“ treba aktualizovať. Aktualizáciu medzinárodných zdravotníckych predpisov požadovali samotné krajiny WHO. Urobili tak preto, aby v prípade ďalšej pandémie vedel svet rýchlejšie spoločne reagovať a vymieňať si medzi sebou informácie či zabezpečiť férový prístup k liekom.
Po aktualizácií predpisov malo v Ženeve prísť aj k hlasovaniu o pandemickej zmluve krajín s WHO. Jej cieľom je lepšia koordinácia krajín v prípade pandémie. Pandemická zmluva však zatiaľ nemá finálnu podobu. Súčasní vládni predstavitelia sú však aj proti nej. Premiér Robert Fico ju spomínal napríklad na novembrovom sneme strany Smer-SSD, kde jasne povedal, že Slovensko ju nepodporí.
Videl za ňou len lobing farmafiriem. Výhrady voči aktuálnej podobe zmluvy však malo viacero krajín, preto sa o nej bude ďalej rokovať. Hlasovať by sa o nej mohlo v máji 2025.
Kotlár: Dohoda útočí na zvrchovanosť Slovenska
Poslanec Peter Kotlár po kritike a medializácii celej veci tvrdí, že z „hľadiska obsahu sú novelizované Medzinárodné zdravotnícke predpisy, osobitne vo vzájomnom obsahovom kontexte s návrhom Pandemickej dohody, pre Slovenskú republiku aj po ich úprave neprijateľné. Je tomu tak najmä z dôvodov nedovolených zásahov do zvrchovanosti suverénnych členských štátov a rovnako aj z dôvodu neprimeraných zásahov do ľudských práv a základných slobôd a ich nedostatočnej ochrany.“
Kotlár tiež tvrdí, že viaceré záväzky sú obsahovo neurčité a predstavujú bianco šek, pretože ich obsah bude známy až v budúcnosti. Podľa neho sa dokumentom tiež zavádza centrálno-byrokratické riadenie členských štátov zo strany WHO a to generálnym riaditeľom WHO.
