Slovensko sa ocitlo v situácii, ktorá nie je len číslom v štatistike, ale každodennou realitou pre firmy, školy či nemocnice. Za posledných päť rokov ubudlo v krajine takmer 40-tisíc obyvateľov. Do toho prichádza ďalší alarmujúci fakt. Vlani sa narodilo najmenej detí za celé storočie.
Zatiaľ čo populácia klesá, počet voľných pracovných miest rapídne rastie. Len vo februári tohto roka ich bolo vyše 100-tisíc, čo je historický rekord. Zamestnávatelia pritom čoraz častejšie čelia rovnakému problému – nemajú koho zamestnať. Napriek tomu, že počet pracujúcich cudzincov sa u nás vyšplhal na viac než 118-tisíc, dopyt po pracovnej sile stále nie je pokrytý.
Cudzinci ako nevyhnutná súčasť trhu
Zahraniční pracovníci sa v posledných rokoch stali oporou slovenského hospodárstva, najmä v odvetviach, ktoré dlhodobo trpia nedostatkom ľudí. Bez ich pomoci by mnohé firmy jednoducho nezvládli bežný chod výroby či služieb. „Domáca pracovná sila nestačí pokrývať dopyt – či už pre nízku mobilitu, demografický vývoj alebo nezáujem o určité profesie,“ vysvetľuje Matúš Buša z agentúry TRANSFER Slovakia.
Aj preto sa čoraz viac hovorí o potrebe vytvoriť efektívny systém, ktorý umožní rýchlejší a jednoduchší prístup zahraničných pracovníkov na náš trh. Ideálne taký, ktorý bude pružne reagovať na aktuálnu ekonomickú realitu.
Víza ako krátkodobé riešenie
Jednou z foriem, ako sa štát pokúsil riešiť krízu s pracovnou silou, bol systém národných víz. Ten mal umožniť rýchlejšie zamestnávanie ľudí z tretích krajín, hlavne do priemyslu. Pomohol, ale iba dočasne. Mnohí zamestnávatelia ho vnímali ako príliš pomalý a byrokratický. Kapacity štátnych úradov nestíhali spracovávať žiadosti, a tak sa veľa firiem napokon nedostalo k potrebným zamestnancom.
„Národné víza boli krok správnym smerom, ale pre dlhodobé riešenie sú nedostatočné. Potrebujeme systém, ktorý zohľadní nielen potreby trhu, ale aj schopnosť integrácie cudzincov do spoločnosti,“ upozorňuje Jindřich Hodek z agentúry INDEX NOSLUŠ.
Nový model zamestnávania má zrýchliť proces
Od júla 2024 platí nový spôsob zamestnávania pracovníkov z tretích krajín. Zmeny priniesli napríklad možnosť nastúpiť do práce hneď po podaní kompletnej žiadosti. Zjednodušila sa administratíva a zlepšila koordinácia medzi úradmi. Napriek tomu má systém svoje muchy – čakacie lehoty sú stále dlhé a celý proces komplikuje fakt, že Slovensko pre mnohých už nie je cieľovou krajinou v rámci Schengenu.
Podľa odborníkov treba tento systém ďalej zlepšovať. Rýchlejšie konania, jasné pravidlá a lepšia organizácia sú kľúčom k tomu, aby Slovensko zostalo atraktívne pre pracovnú silu aj investorov.
Budúcnosť v tieni neistoty
Do toho všetkého zasahuje aj neistá ekonomická situácia. Hrozba amerických ciel na dovoz automobilov môže spôsobiť pokles výroby, čo by mohlo znížiť potrebu pracovnej sily v najväčšom priemyselnom odvetví krajiny. To vytvára tlak na zmenu. Nielen v oblasti zamestnávania, ale aj vo forme podpory rekvalifikácie a diverzifikácie hospodárstva.
Hoci sa dnes ešte stále spoliehame na zahraničných pracovníkov, zároveň musíme myslieť na to, že krajina starne. Menej pracujúcich ľudí v budúcnosti znamená aj menej peňazí na dôchodky a sociálne služby. Preto je flexibilná a predvídateľná migračná politika nie luxus, ale nevyhnutnosť.
