Na Slovensku sa stále viac hovorí o tom, že bežní ľudia majú hlbšie do vrecka. Dôvod je jednoduchý – ceny rastú rýchlejšie ako platy.
Inflácia zasiahla množstvo základných tovarov a služieb, čo znamená, že za rovnaké peniaze si dnes kúpime menej ako pred rokom. Pozrime sa na to, ktoré položky zdraželi najviac a ako to ovplyvňuje každodenný život Slovákov.
Nápoje zdraželi najviac
Ako píšu tvnoviny.sk, jedným z najvýraznejších skokov v cenách sú nealkoholické nápoje. Ich ceny sa medziročne zvýšili o 14,5 %, pričom hlavným vinníkom je takzvaná „sladká daň“. Tá spôsobila, že limonády a džúsy zdraželi o viac ako 18 %. Okrem toho si viac priplatíme aj za kávu, čaj a kakao, ktorých ceny narástli takmer o 10 %. Tento nárast je spôsobený najmä nižšou úrodou v zámorí a vyššou DPH.
Potraviny zdražujú nerovnomerne
Hoci celková inflácia v segmente potravín dosiahla medziročne „len“ 1,8 %, niektoré základné potraviny zdraželi výrazne viac. Najviac narástli ceny olejov a tukov, ktoré medziročne vzrástli až o 19,8 %. Mlieko, syry a vajcia sú drahšie o 5,2 %, čo sa priamo odráža na rodinných nákupoch. Keďže ide o základné potraviny, ktorým sa nedá vyhnúť, tento rast cien pocítili všetci spotrebitelia.
Dramatické zdražovanie služieb spojených s bývaním
Veľké zmeny sa dejú aj v oblasti bývania. Ceny pitnej vody vzrástli za posledný rok o 14 %, pričom poplatky za odpad sa zvýšili o 12 %. Ide o služby, ktoré štát priamo nedotuje, čo znamená, že na ich cenách sa neodrážajú žiadne štátne úľavy či regulácie. Tento trend naznačuje, že po zrušení plošných dotácií môžeme očakávať podobný nárast aj pri cenách tepla a plynu.
Kto nevidel rast platu, chudobnie
Súčasná inflačná vlna spôsobuje, že tí, ktorým zamestnávatelia nezvýšili plat, reálne chudobnejú. Ak totiž ceny rastú rýchlejšie ako príjmy, znamená to, že si môžeme dovoliť menej. Slovenské domácnosti tak čoraz viac pociťujú tlak na svoje financie, a to najmä v situáciách, keď musia pokryť základné výdavky ako jedlo, bývanie a energie.
Čo môžeme očakávať?
Ak sa inflácia bude držať na vysokých úrovniach a platy sa jej nebudú prispôsobovať, bude to mať za následok znižovanie životnej úrovne mnohých Slovákov. Rast cien základných potravín, energií a služieb znamená, že výdavky domácností sa zvyšujú, zatiaľ čo reálny príjem stagnuje. Vývoj v najbližších mesiacoch bude závisieť najmä od hospodárskej politiky štátu a od toho, či zamestnávatelia nájdu priestor na zvyšovanie miezd.
Situácia na Slovensku teda nie je jednoduchá. Mnohé rodiny musia viac premýšľať nad svojimi výdavkami a prispôsobovať sa rastúcim cenám. Ak sa však tento trend nezastaví, môže dôjsť k ešte väčšiemu prehĺbeniu finančných problémov pre široké vrstvy obyvateľstva.
