Aj tí opoziční poslanci to prezentujú, že „vy ste v minulej vláde urobili takú a takú sekeru“. To je pravda. Opozícia teraz bude tvrdiť, ale „my sme mali COVID a mimoriadne výdavky“.
Sekera Matovičovej, Hegerovej a Ódorovej vlády bola nesmierna. Na druhej strane, vtedy mali obrovskú výhodu, že Európska únia nedržala „ručičku“ na financiách Slovenskej republiky, nechala im voľnú ruku, požičiavali si, koľko chceli, tak si žili a kraľovali. Na náš rozpočet dala Európska únia ruku a upozornila, že budeme konsolidovať, lebo keď nie, budú zlé percentá, budú zlé čísla a zníži sa rating krajiny. Ak sa zníži, zdražejú pôžičky a tým pádom sa môžeme dostať do platovej neschopnosti, nasleduje bankrot štátu a grécka cesta. Toto nám hrozí.
Zamyslime sa nad tým, kde začala dlhová cesta. Slovensko za celú dobu svojej existencie od roku 1993 nemalo ani jediný vyrovnaný, tobôž nie prebytkový rozpočet. Zadlžovali sme sa stále. Prvý rozpočet v roku 1994 bol vysoko deficitný, chýbali nám peniaze, budovali sa aj inštitúcie, ale deficit 4 % nízkeho HDP v tom čase bolo v prepočte 300 miliónov eur. Dnes sú 4 % skoro 5 miliárd z vysokého HDP. Potom sa stala jedna veľká tragédia v rokoch 1998 – 2000. Za Dzurindovej vlády sa predali strategické podniky, urobila sa strategická chyba v tom, že sa predali za zostatkovú cenu budov a nebol ocenený trh. Nezáleží na tom, či to bol finančný trh banky, poisťovne, či šlo o príchod reťazcov. Trh sa im dal zadarmo a zlikvidovala sa domáca konkurencia. Takú chybu neurobí žiaden múdry hospodár, že predá niečo, čo ho živí, pod falošnou zámienkou vstupu do EÚ, že sem prinesieme kapitál, pretože štát nie je dobrý hospodár.
Prišla kríza v roku 2008, deficit skokom narástol. Pomaly sme sa začali dostávať do problémov, ale predtým sa ešte problémy vykrývali privatizáciou, čiže to boli extra príjmy do štátneho rozpočtu, vrátane zadlžovania. Preto nebolo natoľko prudké, pretože sa stále vykrývalo predajom majetku. Po kríze v roku 2008 už nabehli opatrenia na podporu ekonomiky ako šrotovné a iné. Dlh Slovenskej republiky sa zvýšil skokovo, ale stále sme boli ďaleko od takzvanej dlhovej brzdy. Potom nastal prílev lacných peňazí do ekonomiky cez kvantitatívne uvoľňovanie v Eurozóne, ale aj Spojených štátoch.
Mesačne do finančného systému natieklo 80 miliárd eur, aby neskrachovali banky, aby sa točila ekonomika. Bolo to obdobie, v tom čase vlády Smeru, čo som sledoval ako občan, nie ako politik, ktoré umne využívali na to, aby sa čo najviac priblížili k vyrovnanému štátnemu rozpočtu, až sa došlo do roku 2019, kde už vo volebnom roku bolo 1,3 % HDP a čistý dlh bol okolo 45 miliárd eur. Ak by nebol covid a výmena vlády, tak sa dosiahne 1 % a následne v ďalšom roku vyrovnaný štátny rozpočet. Keby neprišla Matovičova vláda, vytvorili by sme možno aj malý prebytok, možno 50 – 100 miliónov eur, a boli by sme veľmi za pekných.
Veľmi ťažko sa posudzuje, či to bola Matovičova chyba, samozrejme, urobil veľké prešľapy aj s lotériou a takéto populistické motivačné a celoplošné testovania. Nikto ale nevie, ako by ste riadili štát, keby ste boli pri moci.
To je pravda, ale nech si voliči uvedomia príčiny. Toto bola história dlhu. Prečo nám hrozí grécka cesta? Opäť sa chyba stala v rozhodnutí veľmi rýchle vstúpiť do eurozóny. Naša ekonomika nemôže byť vtlačená do jednej menovej sústavy s Nemcami, s extrémne silnou ekonomikou, s jednou z najsilnejších na svete, s Francúzskou a s ďalšími. Tým pádom je to pre nás nevýhodné. A teraz, keď je nejaká kríza, nemáme možnosť devalvovať vlastnú menu, zvýšiť prílev investícií, turizmu bez toho, aby boli sociálne dopady na ľudí. Boli by napríklad vtedy, keď si kúpia auto „zvonku“, tak zaplatia viac pri devalvácii meny, ale bol by prílev turistov, podporil by sa export.
Toto teraz nedokážeme a navyše kríza, ktorá je, nás tlačí veľmi dole. Ďalej ide o vonkajšie príčiny, ktoré Slovensko neovplyvní – vojny vo svete, antihospodárska politika Európskej únie, likvidácia „zlatej sliepky“ automobilového priemyslu, násilný prechod na elektromobilitu. Ten by mal byť trhový a nie násilný, direktívny, pretože je to cesta do pekla. Pri tak vysokom dlhu, ako majú iné štáty sveta, aj eurozóny, je náš dlh relatívne pekný, ale v eurozóne je dlh vyše 100 % HDP, my sme niekde na hodnotách 61-61,5 %. Celý svet je zadlžený, a potom sa pýtajme, kde sa dlhy berú, komu sa dlhuje. To je takzvaný systémový dlh, vyplývajúci z finančného systému.
Budú nasledovať ďalšie konsolidácie, druhý, možno tretí konsolidačný balíček, možno až do konca volebného obdobia sa bude stále konsolidovať a prijímať nové opatrenia. Aké budú vaše požiadavky?
Vieme, že ste chceli, aby sa dofinancovali poľovníci, rybári, včelári 150 000 eurami. Chceli ste, aby 20 miliónov eur určených na halu v Šamoríne sa prerozdelilo medzi obce nad 5000 obyvateľov. V tomto sa ustúpi?
Poľovníci, rybári, včelári dostanú peniaze z kapitoly príslušných ministerstiev, preto sa nemusel meniť parameter štátneho rozpočtu, je tam prísľub. Takýto iný pohľad máme my na fungovanie ministerstva športu a turistického ruchu, na rozdiel od Slovenskej národnej strany, pretože nám vychádza alternatíva, že pre štát bude lepší prínos, ak by sa nepodporila jedna hala v Šamoríne. Je tam perfektný areál, bol som tam a je to úžasné. Bolo by lepšie, ak by sa 100 až 300-tisíc eurami podporili mestá a obce nad 3- alebo 4-tisíc obyvateľov. Lepšie by sa rozbehla ekonomika, domáce firmy by dostali zákazky na rekonštrukciu a dostavbu rôznych športovísk, plošne by sa rozbehla liaheň športovcov, aby nám dorástli vrcholoví športovci. V súčasnosti môžeme len vyjadriť náš názor, ministerstvo je tam, kde je, uvidíme, ako bude fungovať do budúcna.
Budú ďalšie požiadavky na šetrenie, prerozdelenie financií?
V tejto chvíli by som o tom ani nehovoril. Uvidíme, ako sa doriešia veci s našimi požiadavkami, a potom sa môžeme viac porozprávať o rozdielnych predstavách. Dlhodobo pôsobím v turistickom ruchu, manželka robila 20 rokov v špičkových hoteloch na vysokých funkciách v Tatrách, vyše 20 rokov sme aj v malom turistickom ruchu. Prenajímame veci na ubytovanie pre malý penzión, takže poznám radosti aj bolesti, manželka z vrcholovej turistiky a ja z tej menšej turistiky v regiónoch.
Ak sa tieto veci budú dobre manažovať, za 4-5 rokov môže skutočne pritekať do štátneho rozpočtu 10 a viac miliárd eur. To je vec, ktorú nám odtiaľto nikto neodnesie a do tejto oblasti nám nebude veľmi zasahovať a hovoriť ani Európska únia, či si môžete postaviť hotel, alebo aké kúpele otvoriť.
K rokovaniam s pánom premiérom – aký časový horizont vidíte, kedy by už mohla byť uzavretá dohoda?
Existuje dohoda, že sa opäť stretneme v relatívne krátkom čase, ešte skôr ako odletí, tuším do Brazílie, a v záujme upokojenia situácie aj Slovenska je, aby to bolo čo najskôr. Možno do konca decembra, v priebehu januára, najneskôr na ďalšej schôdzi, keď už bude február a po dovolenkách.
Verejnosti sa podsúvala informácia, že by sa koalícia mohla spoľahnúť na 78-ku. Bola stratégia o tom, že by ste odišli od Rudolfa Huliaka a zostali len vy dvaja s pánom Ševčíkom?
Nikto za nami neprišiel, že máme ísť preč od Huliaka. Bol to, a stále je, útok cez sociálne médiá a maily typu: „Huliak sa v politike odpísal, ale ja a Ševčík sa ešte môžeme zachrániť v politike, keď od neho odídeme“, a v rôznych obmenách. Umelá inteligencia vytvorí a počítačové programy rozosielajú. Ten, kto riadi mediálne ovplyvňovania týmto smerom, asi celkom nezachytil naše vyhlásenie s Ivanom Ševčíkom, že sa nepotrebujeme v politike zachraňovať, pretože my sme ani netúžili veľmi byť v politike. Keď sa veci vyvinú o tri roky, možno budeme, možno nebudeme, a ak nebudeme, pre mňa osobne to bude výhra, budem sa venovať vnúčatám, manželke, rodine. Nie každý sa trasie na poslanecký mandát. My traja z Národnej koalície skutočne robíme pre Slovensko, ale ten, kto nerozmýšľa poctivo a myslí si, že som v politike len kvôli peniazom a mám možnosť získať ešte niečo najvyššie, ako je plat, tak na nás to neplatí.
Andrej Danko má schválenú cestu do Moskvy, kde chce vyrokovať lacnejší plyn. Myslíte, že cesta bude mať prínos?
Rusi by nám určite dali možno lacnejší plyn, keby nám to Európska únia, ktorá je nám, bohužiaľ, nadriadená, dovolila. Keby nám to aj dovolila, kto vie, ako to bude na Ukrajine, keďže plyn musíme nejak dopraviť. Keďže sa teraz zatvorili kohútiky na Ukrajine, tak či tak budeme brať ruský plyn, ale inými rúrami a za obrovské tranzitné poplatky. Preto plyn zdražie, a preto bude musieť byť možno opäť dotovaný zo štátneho rozpočtu. Kde je tu logika brať ruský plyn, keď máme vybudovanú najhustejšiu sieť plynovodov v Európe?
Možno ľudia nevedia, ale plynovod sú nejaké 4 rúry, ktoré idú od východu na západ. Sú vybudované, odpísané, zaplatené už za bývalého režimu, kde som bol tiež produktívny a z titulu znížených výplat a zvýšených daní sme platili aj plynovody. Teraz je hustá sieť odbočiek z plynovodu sme ťažko týmto poškodení. Prichádzame o stá milióny eur za tranzit, pretože prezident Zelenský, geopolitika a Európska únia špekulujú. My by sme mali dostávať ťažké kompenzácie z Európskej únie za toto, lebo my sme túto situáciu nespôsobili. Bohužiaľ, nedostávame, a ani nedostaneme.
