Nie, že zľakli, ale boli sme prekvapení okamžitým spálením mostov. Keď sa pozrieme spätne na politiku, aká bola v SNS-ke, každý, kto vystrčil hlavu a prejavil názor, o tú hlavu prišiel. Takto to fungovalo podľa „stalinského“, že si „vychovám súdruhov, a potom ich dám popraviť, vychovám si ďalších súdruhov a tým pádom ma nikto nemôže ohroziť“. Toto bola politika Andreja Danka, o čom hovorili bývalí členovia SNS.
Chceli sme si v rámci klubu uplatniť nárok na ministerstvo, ale mosty boli okamžite spálené, preto sa to mohlo javiť, že to bol postupný proces, ale my sme boli okamžite odídencami z klubu. Okamžite boli vyhodení naši ľudia a nastali ďalšie procesy.
Nominanti na ministerstve?
Na ministerstve životného prostredia a jeden prednosta okresného úradu a ďalší. Skutočne šlo o pálenie mostov, že sme nakoniec z klubu museli odísť, a potom ten problém presiakol na verejnosť. V médiách a rozhovoroch sme viackrát povedali tú genézu.
Vy už spolu s Andrejom Dankom reálne nekomunikujete? Boli aj rôzne tvrdé odkazy aj na Rudolfa Huliaka, že či už vôbec neprebieha SMS komunikácia?
Zatiaľ neprebieha. Dostal som pred dvomi týždňami od neho takú SMS-ku, nie celkom peknú, ale nebudem ju citovať.
Niečo v zmysle, aby ste už prestali?
Veľmi urážlivá SMS-ka…
Čiže je to tam už úplne spálené a ani vy si neviete predstaviť, že by ste sa vrátili do klubu SNS?
Za súčasného stavu, v tieto dni to nie je skutočne možné, ale nevieme, čo sa stane v budúcnosti, ako sa vyskladá politická scéna, či náhodou motyka nevystrelí a členovia, ktorí boli veľmi poškodení, že sa neuskutočnilo to spojenie, či predsa nenazbierajú sily a neurobia snem a nové voľby. V tejto chvíli to neviem garantovať, preto v politike funguje „nikdy nehovor nikdy“. Ak sa pamätáme 20 rokov späť, voľby v Čechách – Klaus a Zeman – a všetci sa tešili, že nebude vládnuť Klaus, lebo tam boli nezmieriteľné vyjadrenia a nakoniec urobili opozičnú zmluvu, vládol Zeman a Klaus ho ticho podporoval. Dohodli sa v zákulisí na podmienkach a všetci boli veľmi prekvapení, že dovládli 4 roky.
Pozrime sa, ako ku konfliktu pristupuje premiér Robert Fico. Vy ste sa spolu stretli už trikrát, ale dohody ako keby neboli platné, lebo na prvom stretnutí povedal, že sa budete môcť zúčastňovať na koaličných radách ako nezávislí poslanci. Čo sa potom stalo? Na nasledujúcej koaličnej rade vás riešili bez vašej prítomnosti a neboli ste pozvaní.
Po tom stretnutí ste boli optimistickí, že ak aj nedostanete ministerstvo životného prostredia, tak možno by sa rozdelil rezort cestovného ruchu a športu a šport by vám pripadol. Zatiaľ sa nič neudialo a posledné závery sú také, že ak čokoľvek chcete, musíte sa vrátiť do poslaneckého klubu SNS.
Bola tam ešte „barlička“, že ak by ste neboli súčasťou klubu, pomaly až trestný čin by sa spáchal. Ak by bol ministrom niekto, kto nie je členom klubu, čo nemusí byť, pretože ním môže byť aj úplne nezávislý nominant, vnímate tu nejaký podraz?
Nevnímam to tak, pretože, čo hovoríte, bola skôr mediálna interpretácia rokovaní.
Pán Taraba to explicitne povedal, že ak niekto nie je v poslaneckom klube, nemá byť na ministerskej stoličke.
Ale on na tých rokovaniach nebol prítomní, iba my traja a pán premiér a na prvom aj pán Kaliňák. Všetko bolo iba o vyjednávaní pozícií, ako by sme to vyriešili. Nedialo sa to tak, ako to prezentovali médiá. Naša požiadavka je stále rovnaká, formou nejakého memoranda byť účastní na koaličnej rade, pretože je to nutné z hľadiska fungovania, a potom v súvislosti s tým aj účasť na vláde, v niektorom z rezortov z portfólia SNS. Jedno bez druhého ako keby nie je možné. Ak sa dohodneme, spíše sa to a bude po koaličnej kríze, a ak sa nedohodneme, uvidíme, čo bude. V túto chvíľu platí, na čo sme si naposledy podali ruku, že podrobnosti z týchto rokovaní nebudeme zverejňovať, pretože by sa to opäť skreslilo a pokazilo by to celý proces.
Vyberá sa to aspoň dobrým smerom?
Dobrým smerom sa to uberá od začiatku, vnímam to tak. Pán premiér je veľmi korektný a priateľský, vidno dlhoročné politické skúsenosti. On zvládol iné krízy v koalícii, porozprával nám o tom, že keď odchádzali poslanci Hlasu a keď Andrej Danko bez výstrahy vypovedal koaličnú zmluvu, tak všetko musel zvládnuť. Myslím, že toto je možno najmenší problém, aký musí riešiť.
Keď odišli poslanci, ktorí potom založili stranu Hlas, veľmi ťažko to premiér znášal a boli sme svedkami, že zášť medzi ním a Petrom Pellegrinim bola obrovská. V podstate Andrej Danko zažíva niečo podobné. Dôverujete, že premiér je ten správny človek, ktorý problémy bude vedieť vyriešiť z ľudského hľadiska?
Myslím, že áno, pretože to zažil. Je tu jeden podstatný rozdiel oproti tomu, keď odišli poslanci a založili Hlas, že oni boli členmi Smeru a odišli straníci a založili si inú stranu. Ale my nie sme členmi Slovenskej národnej strany, nemáme s nimi žiadnu spoločnú históriu, a tým pádom je to iba reakcia na nedodržanie dohody s Andrejom Dankom. Dohody pred 30 ľuďmi na centrále SNS, ktorá nebola spísaná, iba sme si podali všetci ruky, ako budeme postupovať.
Posunuli sme sa od rétoriky, že nasadí tajné služby na niekoho, ak bude chcieť kupčiť s hlasmi, že sa budete musieť vrátiť do klubu SNS, inak sa s vami nebudú ani rozprávať? Od toho sa už premiér posunul a ustúpil?
Dalo sa to rôzne interpretovať, čo tými slovami myslel. Ak je niekde otvorené vydieranie, to je presne od Andreja Danka už dlhodobo. Z našej strany nejde o vydieranie, my sa len dožadujeme, čo nám bolo sľúbené. Nehovoríme, že ak nám to nesplnia, tak prestúpime do opozície, iba hovoríme o autonómnejšom hlasovaní a stále podporovaní toho, o čom sme hlasovali pred rokom, čiže Programového vyhlásenia vlády.
Ešte jedna vec, ktorú premiér povedal, že „niekoho to bude bolieť“, možno nejaká rekonštrukcia vlády alebo čo si máme pod tým predstaviť?
To je presne, o čom zatiaľ nechcem hovoriť, lebo sme si na to dali s premiérom ruku.
Po rokovaní ste zahlasovali za rozpočet po tom, ako ste sa na schôdzi odmietli prezentovať a hlasovať za koaličné návrhy, takže k nejakej dohode tam asi došlo.
My sme hlasovanie o rozpočte vôbec nepodmieňovali dohodou či nedohodou, pretože to je tak vážna vec a s dosahom na Slovensko, keby rozpočet nebol prijatý, že si Slovensko nezaslúži takú ranu za to, že by sme sa nevedeli s Andrejom Dankom dohodnúť.
Koalícia už dopredu hovorila pred hlasovaním, že bude mať 76-ku, čiže vaše hlasy v podstate neboli potrebné, ale mali ste potrebu pred voličmi ukázať, aby Slovensko nebolo v rozpočtovom provizóriu. Prečo ste dodali tie hlasy?
Bola tam 76-ka, ale možno voliči nevedia, že my nestláčame tlačidlá. Je tam dotykový displej, a ak máte suchšie prsty, vy síce stláčate obrazovku, ale nezareaguje. A keď si to nevšimnete, tak vám beží časomiera, kedy sa ešte môžete opraviť. Môžete sa rozprávať s kolegom, niečo stlačíte, prejde čas a ja som nezahlasoval, aj keď som chcel. Keby boli tlačidlá, toto sa nestáva, takže na to si niektorí poslanci nedajú pozor. Preto vzniká situácia, že aj keď je dostatočný počet, tvári sa to, že jeden nezahlasoval.
Poďme na rozpočet. Ste aj členom finančného výboru, zahlasovali ste zaň, tým pádom s ním súhlasíte. Rozpočet ráta s tým, že tohtoročný deficit na úrovni 5,8 % klesne na približne 4,5 %. Opozícia kritizuje, že to nie je až taký rozdiel, lebo na konci roka 2023 bol deficit na úrovni 4,9 %.
Aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí, že na úrovni 4,7 % HDP to bude, ak sa nesiahne už na rezervu, na makroekonomické hrozby. V rezerve už skoro nič nie je, do toho ešte budeme mať výdavky na Energopomoc, na zdravotníkov. V čom je vlastne návrh dobrý?
Cieľ tejto vlády je dosiahnuť v poslednom volebnom roku rozpočet 3 %. Je to aj záväzok voči EÚ, voči tomu, že sme členmi Eurozóny, aby bol deficit 3 % alebo menej. Je tu prístup sociálne-demokratických vlád a rozhodujúcimi stranami sú aj Smer a Hlas, ktoré sú sociálno-demokratické strany. V preklade – chránime tých najzraniteľnejších, ako dôchodcov, rodiny, a preto sa drasticky neškrtali balíčky, ktoré veľkoryso dala bývalá vláda na čele s premiérom Matovičom na úver. Bývalá vláda sem nepriniesla žiadne investície, nedostavali sa žiadne diaľnice, čiže niečo, čo by prinášalo peniaze a na základe ktorých môžeme rozdeľovať peniaze.
Tie sa rozdeľovali na pôžičku, čo je smrť ekonomiky, a my sme boli postavení pre dve zlé riešenia. Buď znížime sociálnu úroveň najslabších a ušetríme peniaze, alebo sa konsolidácia rozpočíta až na 3 alebo 4 roky a vydáme sa touto cestou. Ruka v ruke týchto opatrení ide prílev zahraničných investícií, politika na všetky 4 svetové strany, to, čo kritizuje opozícia, že sem idú investície z Číny, dostavia sa ďalší blok v Mochovciach, výhľadovo sa začínajú práce a rokovania o novom bloku 1 200 Megawattov v Jaslovských Bohuniciach. To sú veci, z ktorých budú všetky ďalšie vlády potom čerpať a ďakovať pánu Bohu a aj tejto vláde, že sme tento proces začali, pretože bez energie to jednoducho nejde. My si neželáme, aby sa tu páchali samovraždy bez východiskových situácií, že sa niekto hodí pod vlak, skočí z balkóna aj s deťmi a podobne.
A práve v tejto súvislosti by nemal viac štát na sebe šetriť? Teraz to zasiahne najviac práve rodiny s deťmi.
Štát na sebe, samozrejme, šetrí, znižuje sa počet pracovníkov v štátnej správe, ale nie o 30-tisíc, aby sa plošne znefunkčnila štátna správa a policajti, hasiči a iné.
Kde sa znižujú tí pracovníci? Aj na rezorte diplomacie, rezorte kultúry sa veľa prepustilo, ale násobne viac sa prijalo.
Niektoré prepúšťania súvisia aj so zmenou vládnych garnitúr. Takto je to v každej vláde, nad tým sa netreba veľmi čudovať. Vláda sa snaží znižovať tabuľkové miesta tam, kde to neohrozí fungovanie ministerstva. Nie vždy sa to podarí, možno sa bude musieť niekde upravovať, ale napríklad na ministerstve zahraničných vecí, ambasády, ekonomické posty, ktoré sú tam, obchodní atašé, to sú veľmi dôležité posty, ktoré, ak sa vykonávajú, ako majú, prinesú zahraničné investície alebo zlepšenie obchodných vzťahov so zahraničím. Musíme sa snažiť, ak to má fungovať do budúcna, zvýšiť príjem štátneho rozpočtu nie iba škrtať výdavky.
Táto vláda prezentuje, že dlh je vinou Hegerovej, Matovičovej a Ódorovej vlády. Je to podložené na realistických základoch vzhľadom na to, že Robert Fico bol vo vláde 13 rokov?
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
