„Prišlo mi, že som na to vyzrela. Vždy som milovala jedlo, a keď som sa vyzvracala, mala som pocit, že som objavila tajný recept, ako jesť a nepribrať. Dlho som si myslela, že to mám pod kontrolou, ale ono to malo pod kontrolou mňa,“ prezrádza.
S bulímiou sa stretávala roky a všetko vyvrcholilo v poslednom ročníku vysokej školy. „Vtedy som sa dostala do fázy, keď som už celé noci len jedla a zvracala, jedla a zvracala. A na druhý deň som musela zase fungovať. Bola som totálna troska,“ rozpráva Zuzana.
Súčasný manžel jej bol obrovskou oporou. Po zverení sa s problémami epizódy jedenia a zvracania ustáli, ale zdravá nebola.
„Nevracala som, ale môj vzťah k jedlu nikdy nebol v poriadku. Neustále som veľmi riešila, čo a koľko jem. Dokonca počas tehotenstva som si dala jasný limit, koľko smiem pribrať, čo sa mi podarilo. A po pôrode prvého syna bolo mojou prioritou čo najskôr schudnúť na svoju váhu,“ dodáva.
Myslela si, že to pomôže
Ľahká popôrodná depresia po narodení prvého syna a následný tlak na psychiku pri návrate do práce celú situáciu znovu eskaloval.
„Bola som so synmi x rokov doma, do toho bol covid a ja som sa vracala do zamestnania v korporáte. Tam mi ale pridelili úplne inú pozíciu, zaučovala som sa online, pretože bola pandémia a nenávidela som to. Dala som výpoveď, nastúpila inam, do toho už sa mi slušne rozbiehal Instagram… Mala som v tom čase reálne štyri úväzky a k tomu starostlivosť o rodinu. Skončilo to totálnym vyhorením,“ priznáva.
Galéria: Zuzana Mračková
V tom čase začala veľmi vážne premýšľať o samovražde. K najhoršiemu našťastie nedošlo, ale happy-end sa tiež nekonal. Vplyvom zlej psychiky Zuzana veľmi schudla a s pochvalnými komentármi ostatných prišla aj obava, že by mohla stratené kilá nabrať späť. Tak začal kolotoč s poruchou príjmu potravy nanovo.
„Opäť som začala zvracať. Po tých deviatich rokoch to bolo ako zjavenie. Taký ten pocit – aha, veď toto poznám, toto som robila, to moje problémy vyrieši,“ opisuje ďalej.
Zvádza každodenný boj
K zvracaniu sa pridal aj alkohol, ktorým sa snažila po večeroch otupiť myseľ, aby bola vôbec schopná sa najesť. Netrvalo dlho a spadla opäť na úplné dno. Pila, jedla a zvracala a stále dookola.
„Deti ma pri tom nikdy nevideli, na to som našťastie vždy dbala. Ale manžel sa to po čase dozvedel. To on prišiel ako prvý s tým, že sa musím ísť liečiť, že toto už sami nezvládneme. A rovnakého názoru bola aj moja psychiatrička,“ načrtáva Zuzana svoju cestu za múry pražskej psychiatrie, kde sa nechala dobrovoľne na dva mesiace hospitalizovať.
„Bolo to náročné, bolo tam veľa sĺz. Keď som pri povinnom vážení zistila, že mám o pol kila viac, nenávidela som sa. Najväčší strach som ale mala z návratu domov. Pretože v nemocnici bol režim, ktorý som musela dodržiavať. Vonku už bolo všetko na mne,“ hovorí.
Dnes už je späť doma zhruba tri mesiace. Odvtedy nevracala, ani sa nedotkla alkoholu. Nepopiera ale, že je to každodenný boj.
„Alkohol mi vôbec nechýba. Ale necítim sa dobre. Sú lepšie a horšie dni, je to horská dráha. Stále sa ale nezvládam sprchovať inak ako pri zhasnutom svetle. Nemôžem sa vidieť. Napriek tomu dúfam, že sa mi konečne podarí toto všetko poraziť. Aj keď to bude ešte pár rokov trvať,“ uzatvára krásna influencerka.
