Výkyvy nálad spôsobovali aj pocit, že pobyt jednoducho nedokončí. Napokon náročný boj zvládla a v Prahe strávila 51 dní.
Známa influencerka a hrdá mamina dvoch detí. Na svojom profile na Instagrame vidíme množstvo vysmiatych príspevkov, ale tiež kozmetických tipov, keďže pracuje ako vizážistka.
Jej kozmetické služby vyhľadávajú aj známe slovenské tváre ako Twiinsky či moderátorka Barbora Krajčírová. Vysmiatu tvár krásnej ženy však dopĺňajú aj pochmúrne, čiernobiele príspevky.
Rozhodla sa problémy riešiť odbornou cestou
A práve v nich sa rozhodla 38-ročná Zuzana Mračková odhaliť fanúšikom svoju 13. komnatu. Ako sme vás informovali na jeseň minulého roka, dlhodobo sa utápala v psychických problémoch.
Zašlo to až tak ďaleko, že musela vyhľadať odbornú pomoc psychiatrov. S 18 fotografiami sa zdôverila s príbehom, v ktorom vyrozprávala dojmy z pobytu na psychiatrii v Prahe. Dokonca sa naň veľmi tešila.
„11. septembra ma hospitalizovali na psychiatrickej klinike v Prahe. Bola streda cca 9 hodín ráno a ja som nevedela, ktorá z tých tisícich emócií je silnejšia, keď som zazvonila na zvonček s jedným veľkým kufrom a výživným odporúčaním od mojej psychiatričky. Strach, smútok, úzkosť, niekde vo vnútri som sa vlastne aj tešila. Môj stav bol už pár mesiacov veľmi zlý, neudržateľný, nevedela som fungovať v bežnom svete. Vedela som, že sama to nezvládnem. Konečne som sa chcela liečiť. Tak naozaj. Na hospitalizáciu som čakala od konca mája, kedy mi moja doktorka povedala, že ju naozaj potrebujem,“ začala opisovať neľahký príbeh.
Rozhodovala sa medzi liečebňami v Pezinku, Brne a Prahe. Napokon jej bola odporučená Praha. Mala však aj menšie obavy.
„Rozbehnutá kariéra, nevesty, ktoré som mala nalíčiť, nehovorím o tom, že mám dve deti a už len predstava odísť od nich na XY týždňov bola nepredstaviteľná. Bez podpory manžela by som to nedala. On bol ten, ktorý mi hovoril už dávno pred tým, že tú hospitalizáciu potrebujem a bez nej to proste nezvládnem(e). Mal pravdu. Ako vždy,“ pokračovala.
Výkyvy nálad spôsobovali aj pocit, že pobyt jednoducho nedokončí. Napokon náročný boj zvládla a v Prahe strávila 51 dní.
„Bolo to náročné, boli dni, kedy som plakala a hovorila som si, že toto nezvládnem. Boli dni, kedy som len písala a vypísala sa zo všetkého, čo sa mi deje v hlave. Boli aj svetlé chvíľky. Strach, čo bude, keď odídem. Budem schopná dodržať ten stravovací režim? Vydržím nezvracať? Veľa otázok a veľa plánovania. Veľa učenia. Veľa vŕtania sa vo svojom vnútri. Veľa ,AHA´ momentov. Sebazaprenia. Ísť, aj keď ti hlava hovorí stoj. Jesť. Cez slzy. Do posledného zrnka ryže každých 6 jedál denne. Tá panika, úzkosť a záchvaty pred pondelkovým vážením. Plakala som vždy už od štvrtka. To pozorovanie vlastného nahého tela v sprche. Nenávisť. Akceptácia. Obrovské ups & downs,“ opisovala svoje mentálne rozpoloženie.
Nemiestne poznámky okolia
V podcaste pre Blesk sa slovenská influencerka zverila, že s poruchami príjmu potravy bojuje takmer tridsať rokov. „Moja najsilnejšia spomienka na detstvo je pocit, že som tučná. Pamätám si rodinné dovolenky, pamätám si hry s bratom. Ale všetko to prekrýva myšlienka na to, že by som mala schudnúť.“
Popritom, ako nebola spokojná so svojou postavou, sa k bulímii pridali aj samovražedné sklony a alkohol. Kvôli týmto faktorom absolvovala liečenie v Prahe.
Ako tvrdí, odvtedy je „čistá“. „Zdravá ale nie som. Aj podľa lekárov, ak sa niekedy naozaj vyliečim, bude to trvať ešte niekoľko rokov,“ priznáva.
K bojom vo vlastnej hlave sa neskôr pridali aj nemiestne poznámky okolia. Hoci nikdy nepatril k obéznym dievčatám, naopak v detstve vždy veľa športovala, avšak stále mal niekto potrebu sa vyjadrovať k jej telu.
„Od trénerov som často počúvala, že som síce dobrá, rýchla, obratná, ale… Vždy tam bolo to ale. Ale mala by si schudnúť, potom by to bolo dokonalé,“ spomína influencerka.
Utkvelá predstava, že jej telo nevyzerá tak, ako by malo, prenasleduje Zuzanu už zhruba od piatich rokov. „Netuším, kde to všetko začalo. Ale poruchy príjmu potravy sú multifaktoriálne ochorenie a tak si myslím, že je u mňa na vine genetická predispozícia. Hoci si nie som vedomá, že by niekto v rodine s niečím takým bojoval,“ opísala.
Neustále riešenia množstvo jedla
Prvýkrát dostala jedlo zo seba von niekedy medzi dvanástym a trinástym rokom. Vtedy sa cítila ako po vyhratej lotérii.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
