Ako ma už poznáte zo série článkov, žijem v Istanbule 8 rokov a aj keď toto mesto milujem, stáva sa pomaly nevhodným pre život. A hoci moji priatelia a sledovatelia vidia na mojom Instagrame len jeho krásne časti, nič nie je také ružové, ako sa na prvý pohľad zdá.
Po prvé, na Instagram si nikto nedá post o tom, ako doma upratuje, radšej pridá tú kávičku pri mori. Po druhé, často sa mi stáva, že mi píšu ženy, ktoré vidia, aký „rozprávkový“ život žijem s tureckým manželom, stále sme pri mori, cestujeme, nemáme starosti ako tu na Slovensku. A že by teda aj ony mali záujem o taký život, a čo by pre to mali spraviť.
Samozrejme, toto nie je pravda. Aj my tu máme starosti a väčšie ako na Slovensku. Okrem toho, ja sa vždy snažím slečnám a dámam vysvetliť, že do Turecka som prvýkrát prišla v roku 2014 a žiť som tu začala v 2016, keď tu bol pre Európanov raj. Dnes je to úplne iné, a keby som tu nemala manžela, aj ja som už dávno v Európe. Každému vždy hovorím, aby sem prišli na dovolenky či poznávačky, ale určite nie sa presťahovať.
Hyperinflácia, akú ste ešte nezažili
Ak si myslíte, že vás eurá zachránia, ste na omyle. Zdražovanie na Slovensku je proti Turecku lahoda. Nikto mi neverí, keď poviem, že za týždenný nákup v Istanbule dáme dvakrát toľko ako na Slovensku. Zrejme ste už započuli, že posledné 4 roky Turecko zápasí s infláciou a posledné dva s hyperinfláciou. V skratke, turecká líra za posledné roky stratila na hodnote vďaka „skvelým“ rozhodnutiam prezidenta Erdogana, ktorý nemá žiadne ekonomické vzdelanie (ani žiadne iné), ale poradiť od fundovaných si nenechá, a tak sú dnes Turci na pokraji chudoby.
Zdroje hovoria o inflácii na úrovni niečo okolo 80 %, no v praxi je to viac ako 120 %. To znamená že ak dnes idete do obchodu a niečo stojí 600 tureckých lír, tak zajtra to bude stáť 800. Zdražuje sa tu denne a nie o pár %, ale o poriadne pálky. Vláda v snahe akože zachrániť ekonomiku dvíha ceny služieb, plynu, elektriny, zvýšili daň z dovozu na 60 %, a tak ďalej. Ak zarábate eurá ako ja, ste ako tak nad vodou, no aj tak je všetko extrémne drahé. Okrem toho, ak ste Európan, za všetko vám skasírujú dvakrát toľko, pretože „vy na to predsa máte“. Turecko podľa môjho skromného názoru do 2 rokov čaká bankrot, a nie som si úplne istá, či pri tom chcem byť.
Víza aj tak nedostanete
Turecko si posledné roky ide vízovú politiku „žiadnych Európanov alebo Američanov tu nechceme, vítaní na život sú len bratia a sestry zo spriaznených moslimských krajín“. Ako som už spomenula, keď som sem prišla prvýkrát, dostať víza bolo také jednoduché, že sa stačilo usmiať na policajta a dostala som turistické víza na dva roky. Kvôli radikálnej islamizácii a protieurópskej politike je posledné roky dostať rezidenčné víza pre Európanov takmer nemožné.
Slovákom stačí na cestu do Turecka platný pas, pričom platnosť pasu po návrate musí byť minimálne o 150 dní dlhšia, ako je dátum vstupu na územie Turecka. Zdržiavať sa tu môžete podľa pravidla 90/180, čiže počas jedného polroka tu môžete stráviť 3 mesiace, čo je pre dovolenkárov a turistov dostatočné.
Ak by ste tu chceli žiť, musíte za buď vydať za tureckého občana (a dostanete family víza, ktoré mám teraz aj ja a musím ich každé 3 roky obnovovať), začať tu študovať (ani vtedy nie je isté, že dočasné študentské víza dostanete, a povedzme si úprimne, cestovať do Turecka za vzdelaním je tak trochu paradox, keď porovnáme na akej dobrej úrovni máme vzdelanie v EÚ), alebo si tu otvoriť firmu, čo vás bude stáť neskutočné množstvo peňazí, uplácania a nervov a vo finálne tiež nie je isté, že víza dostanete. Skrátka a jasne, na život v Turecku momentálne víza nedostanete.
Preľudnenie, neustále zápchy, znečistenie ovzdušia a vody a zemetrasenia
Istanbul je svetová metropola so všetkým, čo k tomu patrí. Bohužiaľ, aj vyššie spomenuté veci sú súčasťou života v takejto metropole. Istanbul neustále rastie (aj kvôli utečencom zo Sýrie, ktorí mávajú bežne po 5 detí) a údaje spred pár rokov, že Istanbul má 15 miliónov obyvateľov, sú už nepravdivé. Naopak, hovorí sa aktuálne o 25 miliónoch (dokonca som počula aj 30 miliónov obyvateľov ak rátame aj ilegálnych migrantov). To je samo osebe strašne veľa, a na to nadväzujú každodenné zápchy všade v meste (preto je lepšie chodiť metrom alebo mestskou dopravou, ktorú má Istanbul veľmi dobre prepojenú) a nervy a stres vždy, keď sa vyberiete niekam do mesta.
Zo zvýšenou výstavbou a infraštruktúrou prichádza aj znečistenie ovzdušia, zamorenie vody plastmi a tak ďalej. Stále hovorím, že ani nevieme, aký poklad na Slovensku máme, v podobe čistej pitnej vody vytekajúcej z kohútikov či v podobne čistého vzduchu. V Istanbule sa voda z kohútikov nedá piť (riešia to extrémnym množstvom plastov, keďže sa kupuje balená voda a tá obsahuje mikroplasty) a na sprchovanie je tiež nevyhovujúca, pretože vysušuje kožu a vlasy.
Vzduch je tiež zamorený, a aj keď žijeme pri mori, vzduch nie je taký čistý, ako by mal byť. Turecko ide pod aktuálnou vládou cestou k sebazničeniu, pretože neustála neregulovaná výstavba, neseparovanie odpadu (to, čo Slovensko vytriedi za rok, len Istanbul znečistí plastmi za 1 deň) a ignorovanie faktu, že im dochádzajú zdroje pitnej vody vedie pri 30 miliónoch obyvateľov k prírodnej katastrofe.
Samostatnou kapitolou sú zemetrasenia, o ktorých som už písala v tomto článku. Istanbul je z tohto pohľadu vysokorizikový (zažila som tu už 3 slabšie zemetrasenia) a vláda opäť ignoruje upozornenia od medzinárodných vedcov a odborníkov, že Istanbul čaká v blízkej dobe ničivé zemetrasenie. Hoci sa začali búrať nejaké staticky nevyhovujúce budovy, ľudia nie sú absolútne vyškolení, čo treba v prípade zemetrasenia robiť, nie sú pripravené evakuačné zóny a ďalej sa veselo neregulovane stavia a plánujú sa megalomanské projekty, ktoré priamo prispievajú k vzniku zemetrasení v Marmarskom mori.
Islamizácia a radikálne politické smerovanie
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
