Od januára sa zvýšila minimálna mzda na 816 eur, resp. 4,69 eur na hodinu. Spolu s tým sa budú zvyšovať aj príplatky, ktoré sú na ňu naviazané. V prípade víkendových služieb sa navýšenie okrem trvalého pracovného pomeru bude týkať aj tzv. dohodárov a brigádnikov.
Najmenej zarábajúci Slováci, ktorých je podľa štatistík okolo 140-tisíc, si od januára 2025 prilepšia k výplate o 66 eur v hrubom. Výška minimálnej mzdy sa dvíha automaticky, podľa vopred stanoveného automatu. Zvyšuje sa teda priamo úmerne s nárastom priemernej mzdy. Pre rok 2025 určuje automat minimálnu mzdu ako 57 % z priemernej mzdy v ekonomike z roku 2023, teda 1 430 eur. Takto nastavené pravidlá razantne dvíhajú mzdy práve ľudí, ktorí zarábajú najmenej a zvyšujú tak náklady zamestnávateľov na týchto pracovníkov.
Minimálna mzda rastie rýchlejšie ako iné platy
Nie všetky krajiny na svete majú garantovanú minimálnu mzdu. Na Slovensku je minimálka prakticky neodmysliteľnou súčasťou pracovného trhu. Pritom patrí aspoň štatisticky k jednej z najrýchlejšie rastúcich miezd. V roku 2004 bola minimálna mzda len 132,80 eura, v roku 2010 už dosiahla 307,70 eura, o päť rokov neskôr zarábali najslabšie platení zamestnanci 380 eur a v roku 2020 to bolo 580 eur.
V budúcom roku 816 eur. Za posledných 5 rokov teda minimálna mzda narástla o viac ako 40 %. Pričom máloktorému inému zamestnancovi rástol plat takýmto tempom.
Príplatok za víkendy
Od roku 2025 bude príplatok za prácu v sobotu stanovený minimálne na úrovni 50 % minimálnej hodinovej mzdy, čo znamená 2,345 eur za každú odpracovanú hodinu.
Pre nedeľnú prácu sa minimálny príplatok zvýši na 100 % minimálnej hodinovej mzdy, čo predstavuje 4,690 eur za hodinu. V prípadoch, keď je práca cez víkend bežnou súčasťou prevádzky, môžu zamestnávatelia a zamestnanci dohodnúť znížené sadzby príplatkov, a to na 45 % za sobotu a 90 % za nedeľu.
Príplatok za nočnú prácu
Pracovníci, ktorí vykonávajú svoju prácu počas nočných hodín (od 22.00 do 6.00 h), budú mať nárok na príplatok vo výške 40 % minimálnej hodinovej mzdy, čo je 1,876 eur za hodinu. Ak ide o rizikovú prácu, príplatok sa zvýši na 50 %, teda 2,345 eur za hodinu. V prípade, že nočná práca tvorí hlavnú časť pracovnej činnosti, je možné dohodnúť znížený príplatok, pričom minimálna sadzba bude 35 % minimálnej mzdy
Príplatok za sviatok
Zamestnanci vykonávajúci prácu počas sviatku majú nárok na mzdový príplatok vo výške 100 % svojho priemerného zárobku. Alternatívne sa môžu so zamestnávateľom dohodnúť na čerpaní náhradného voľna, čím strácajú nárok na príplatok. Rovnaký princíp platí aj pre tých, ktorí pracujú v dňoch určených na nepretržitý odpočinok.
Príplatok za nadčas
Zamestnancom pracujúcim nadčas prináleží príplatok vo výške minimálne 25 % ich priemerného hodinového zárobku. Ak ide o rizikovú prácu, tento príplatok sa zvyšuje na 35 %. Alternatívne sa môžu so zamestnávateľom dohodnúť na čerpaní náhradného voľna namiesto finančného príplatku, čo však znamená, že prichádzajú o nárok na mzdové zvýhodnenie.
Odbory a zamestnávatelia: Počet ľudí, ktorí pracujú za minimálnu mzdu, klesá
Počet zamestnancov na Slovensku, ktorí pracujú za minimálnu mzdu, klesá. Povedala to prezidentka Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR Monika Uhlerová po pondelkovom zasadnutí Hospodárskej a sociálnej rady (HSR) SR. Jedným z prerokovaných bodov bola práve informácia o počte zamestnancov poberajúcich minimálnu mzdu. Sociálni partneri diskutovali aj o súčasnom stave počtu zamestnancov v štátnej správe a jeho vývoji od roku 2020.
„Klesá počet zamestnancov a počet pracujúcich, ktorí pracujú za minimálnu mzdu, to je dobrá správa pre pracujúcich. Za rok 2023 to bol posledný údaj, s ktorým sme pracovali, čo je zhruba cez šesť percent zamestnancov, ktorí pracujú na plný úväzok a poberajú minimálnu mzdu,“ uviedla Uhlerová.
V rámci toho tripartita rozoberala aj odmeňovanie zamestnancov vo verejnom sektore, kde sa časť z tarifných tried nachádza pod úrovňou minimálnej mzdy. Tento problém by mal štát podľa prezidentky KOZ riešiť, keďže ide o 100.000 pracovníkov, ktorí patria do takýchto tarifných tried.
Ďalšou témou bolo znižovanie počtu zamestnancov v štátnej správe, s ktorým je podľa prezidenta Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Miroslava Kiraľvargu potrebné začať, keďže za uplynulých 15 rokov narástol počet pracovníkov v tejto oblasti o takmer 100.000. Spresnil, že v súčasnosti je vo verejnej správe obsadených 470.000 pracovných miest na trvalý pracovný pomer alebo dohodu.
„Počet zamestnancov pracujúcich vo verejnej správe ku celkovému počtu zamestnaných ľudí na Slovensku je jedna pätina, čo je 20 %, pričom priemer v Európe je 15 %. To znamená, že keď znížime počet zamestnancov o 100.000, sme na úrovni priemeru Európskej únie a my netvrdíme, že to treba urobiť alebo sa to dá urobiť za rok, ani za dva či tri, ale je potrebné s tým začať,“ priblížil Kiraľvarga.
Dodal, že počet ľudí pracujúcich vo verejnej správe nad 59 rokov predstavuje tri percentá a tí, ktorí pracujú v tejto oblasti viac ako 21 rokov, tvoria jedno percento. Zamestnanci tak postupne starnú, no podľa neho ich netreba nahrádzať. „Tým pádom by sme vedeli každý rok znížiť o osem až deväť tisíc stav ľudí pracujúcich vo verejnej sfére. A znižujeme aj výdavky, veď 100.000 ľudí do roka verejnú správu stojí tri miliardy,“ uzavrel Kiraľvarga.
