Počet práceneschopných stúpa
V prvej polovici roka 2024 bolo práceneschopných 453 712 ľudí. To predstavuje mierny medziročný nárast. Najkratšie boli na PN obyvatelia Bratislavského kraja, zatiaľ čo v Prešovskom kraji trvala PN najdlhšie.
„Počet novohlásených prípadov práceneschopnosti v prvom polroku 2024 medziročne stúpol o 3 706 prípadov. Kým v prvom polroku 2023 ich Sociálna poisťovňa zaznamenala 450 006, za prvých šesť mesiacov tohto roka to bolo 453 712,“ uviedol hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr.
Informuje, že za nárastom počtu poistencov, ktorým lekár potvrdil PN-ku, stojí čiastočne celkový nárast počtu poistencov. Ich počet sa medziročne zvýšil o 45 681 poistencov na viac ako tri milióny.
Priemerné percento PN predstavovalo hodnotu 3,705, pričom v rovnakom období vlani to bolo 3,785. Pozitívny vývoj bol podľa neho ovplyvnený aj skrátením priemernej doby trvania PN-ky, čo znížilo priemerný denný stav práceneschopných osôb. Dĺžka práceneschopnosti sa medziročne skrátila o pol dňa.
„Priemerná PN pre chorobu a úraz v prvom polroku 2024 trvala 44,83 dní. Ide o mierny pokles dĺžky trvania jednej PN, keďže v rovnakom období minulého roka sa poistenci liečili v priemere 45,23 dní. Najdlhšie boli lekárom vypísaní poistenci Prešovského kraja, ktorí na PN strávili priemerne 53,89 dní. Naopak, najkratšie to bolo u poistencov Bratislavského kraja, priemerne 33,86 dní,“ hovorí Kontúr.
Z údajov poisťovne vyplýva, že rozdiely v trvaní PN závisia aj od toho, či ide o zamestnanca, samostatne zárobkovo činnú osobu alebo dobrovoľne poisteného. Najkratšie boli na PN zamestnanci. Tí v priemere maródovali 43,12 dní. U SZČO to bolo 68,09 dní a u dobrovoľne nemocensky poistených osôb 102,22 dní.
