Nepáčil sa mu ani spôsob policajného vyšetrovania, keď s jednou z poškodených prišiel jej manžel a následná výpoveď sa podobala skôr kolektívnemu dielu. Pripomínal tiež, že jedna z obetí všetko oznámila až po dvoch rokoch, navyše po tom, čo videla príspevok na sociálnej sieti Facebook od druhej poškodenej.
Sprisahanie súd nenašiel
Senát Najvyššieho súdu na čele s Petrom Šabatom však nenašiel žiadny dôvod na zásah. „Poškodená svoju pôvodnú pasivitu, váhavý postoj k oznámeniu trestného činu, dôveryhodne vysvetlila tým, že ani manžel jej spočiatku neveril, ďalej tým, že nevie po česky, a nakoniec aj subjektívnym pocitom hanby, kedy sa jej o celej veci skrátka nechcelo hovoriť,“ upozornili sudcovia.
„Takéto psychické rozpoloženie a s ním súvisiace reakcie, často charakterizované snahou nepríjemný zážitok takpovediac prejsť a postupne vytlačiť z hlavy, pritom nie sú u obetí rôznych foriem sexuálnej agresie ničím výnimočným. Rovnako nie je neobvyklé, že sa obeť odhodlá k oznámeniu deliktného konania páchateľa až potom, čo zistí, že sa netýkalo len jej samotnej, ale aj ďalších podobne postihnutých osôb,“ pripomenul Najvyšší súd.
Rovnako tak sudcovia nenašli žiadny dôkaz o komplete, keďže znásilnené ženy sa predtým vôbec nepoznali a nič nenasvedčovalo tomu, že by svoje výpovede proti komisárovi nejako koordinovali.
