Aj napriek tomu, že niektoré štáty už majú zavedené zákazy mobilov, výsledky experimentu sú nejednoznačné. Niekde sa situácia zlepšila, inde nie.
Petra Fridrichová, odborníčka z Národného inštitútu vzdelávania a mládeže pripomína, že digitálne technológie sú prirodzenou súčasťou života mladej generácie. Potrebujú sa podľa nej s nimi naučiť dobre žiť a kvalitne pracovať. Zákaz podľa nej nevedie k tomu, aby sa deti naučili pracovať s technológiami.
„Obyčajný zákaz používania niečoho, čo je prirodzená súčasť života, nie je cestou, ako sa naučiť zmysluplne a bezpečne používať takýto nástroj,“ upozorňuje odborníčka.
Namiesto zákazu by sme sa podľa Fridrichovej mali zamerať na jasné pravidlá, ktoré budú akceptovať žiaci, rodičia aj učitelia. Tí by mali pomôcť vytvárať návyk, ktorý bude prospešný.
Napríklad, pravidlá by mali obsahovať čas a podmienky využívania mobilov v škole. Pomenovať, za akým účelom a akou formou využívať mobily, či to bude napríklad počas prestávok na komunikáciu s rodičom, pre riešenie dôležitých záležitostí, počas hodín pre vyhľadanie alebo overenie informácie. Pochybuje tiež, či sa zákazom mobilov zníži kyberšikana. Podľa odborníčky sa len presunie na iný čas počas dňa.
„Zákazom určite nepomôžeme odstrániť toto patologické správanie. Ak chceme predchádzať alebo aktívne pristupovať k téme kyberšikany, cestou je pomenovanie toho, čo to vlastne je, aké správanie tam patrí a aké sú jeho dôsledky pre agresora, obeť a aj pre prizerajúcich sa,“ pripomína Fridrichová.
Ako sa začali zákazy?
Školské obvody v Spojených štátoch už viac ako 30 rokov experimentujú so zákazom telefonovania.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
