Prvým zistením štúdie je, že spánok 7 až 9 hodín každú noc bol optimálny pre funkciu mozgu a posilnenie kognitívnych schopností. Spánok menej ako 7 hodín a viac ako 9 hodín negatívne ovplyvnil výsledky kognitívnych testov.
„Naše zistenie vzťahu medzi trvaním spánku a kognitívnymi funkciami, pričom 7 až 9 hodín spánku je optimálnych, je významné, pretože je v súlade s existujúcimi dôkazmi a zdôrazňuje dôležitosť optimálneho spánku pre udržanie kognitívneho zdravia,“ povedala West.
„Toto zistenie ukázalo, že nielen príliš málo, ale aj príliš veľa spánku môže byť škodlivé pre výkon mozgu. Identifikáciou najlepšieho trvania spánku môžeme zlepšiť poradenstvo v oblasti verejného zdravia a povzbudiť ľudí, aby uprednostňovali dobré spánkové návyky pre lepšie kognitívne a celkové zdravie,“ odporučila.
Nočné sovy majú navrch
Ďalej vedci vyhodnotili rozdiely v kognitívnych testoch medzi tými, ktorí boli identifikovaní ako „nočné sovy“ oproti „ranným vtáčatám“.
„Predchádzajúce štúdie ukázali, že poruchy cirkadiánnych rytmov (pravidelný 20-28 hodinový cyklus, počas ktorého prebiehajú všetky dôležité biologické a fyziologické procesy v našom organizme na úrovni mysle aj tela, pozn. red.), ako sú tie, ktoré sú spôsobené prácou na zmeny alebo pásmovým oneskorením, môžu negatívne ovplyvniť kognitívne schopnosti,“ vysvetlila West. „Avšak to, ako ranný alebo večerný človek ovplyvňuje kognitívne funkcie, je menej známe, najmä u starších dospelých, a preto sme urobili štúdiu.“
Pri skúmaní chronotypov vedci zistili, že „nočné sovy“, ktoré boli aktívnejšie večer, mali lepšie výsledky v kognitívnych testoch ako „ranné vtáčatá“, ktoré boli aktívnejšie na začiatku dňa.
Vedci tiež zistili, že účastníci v strede, ktorí sa nedefinovali ako ranná alebo večerná osoba, mali tiež lepšie výsledky kognitívnych testov v porovnaní s „rannými vtáčatami“. Okrem toho West a jej tím zistili, že účastníci mladšieho veku a tí, ktorí nemajú žiadne chronické ochorenia, vo všeobecnosti dosiahli vyššie skóre v kognitívnych testoch.
West tvrdí, že „tieto zistenia nás zaujali, pretože predchádzajúci výskum na mladších ľuďoch naznačil, že ranné typy majú tendenciu mať lepšie zdravotné a kognitívne výsledky. Naša štúdia však naznačuje, že vzťah medzi chronotypom a kognitívnym výkonom sa môže vekom meniť. Zistenia ukazujú, že večerné typy boli spojené s lepšou kognitívnou funkciou v našej staršej kohorte, pravdepodobne v dôsledku zmien cirkadiánnych rytmov a ich vplyvu na funkciu mozgu, keď ľudia starnú.“
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
