Americký Senát v utorok schválil návrh zákona o pomoci Ukrajine, Izraelu a Taiwanu vo výške 95,3 miliardy dolárov (vyše 88 miliárd eur). Stalo sa tak po rozprave, ktorá trvala celú noc. Americký prezident Joe Biden už niekoľko mesiacov nalieha na Kongres, aby urýchlene schválil ďalšiu pomoc Ukrajine a ďalším americkým partnerom. Návrh teraz mieri do Snemovne reprezentantov.
K hlasovaniu Senát pristúpil po tom, čo malá skupina republikánov, ktorí sa stavali proti poskytnutiu pomoci vo výške 61 miliárd dolárov (vyše 56 miliárd eur) Ukrajine, využila posledné hodiny rozpravy na argumentáciu, že by sa USA mali skôr sústrediť na vlastné problémy, než posielať ďalšie peniaze do zahraničia.
Nakoniec však 22 republikánskych senátorov hlasovalo spolu s takmer všetkými demokratmi za prijatie balíčka pomerom 70 ku 29 hlasom.
Bezprostredne po prijatí návrhu výsledok hlasovania uvítal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. „Americká pomoc približuje spravodlivý mier na Ukrajine a obnovuje globálnu stabilitu, čo vedie k zvýšeniu bezpečnosti a prosperity pre všetkých Američanov a celý slobodný svet,“ uviedol na sieti.
„Je to už niekoľko rokov, možno desaťročia, čo Senát schválil zákon, ktorý má taký veľký vplyv nielen na našu národnú bezpečnosť, bezpečnosť našich spojencov, ale aj na bezpečnosť západnej demokracie,“ povedal predseda demokratickej senátnej väčšiny Chuck Schumer, ktorý na príprave návrhu úzko spolupracoval s najvyššie postaveným republikánom v Senáte Mitchom McConnellom.
V Snemovni môže návrh naraziť
Aby však prezident Biden mohol zákon podpísať, musia ho schváliť obe komory Kongresu, teda aj Snemovňa reprezentantov, kde majú tesnú väčšinu republikáni.
V Snemovni by návrh podľa AP mohol naraziť, pretože sa proti nemu stavia niekoľko republikánskych spojencov exprezidenta Donalda Trumpa, ktorý sa uchádza o republikánsku nomináciu pre jesenné prezidentské voľby a kritizuje posielanie ďalšej pomoci Ukrajine.
Republikánsky predseda Snemovne reprezentantov Mike Johnson už Senátu vytkol, že návrhu chýbajú ustanovenia, ktoré by zastavili rekordný príliv migrantov cez americko-mexickú hranicu. „Vzhľadom na to, že Senát neprijal jedinú zmenu v oblasti hraničnej politiky, bude musieť Snemovňa v týchto dôležitých záležitostiach pokračovať o svojej vlastnej vôli,“ uviedol Johnson vo vyhlásení vydanom v pondelok neskoro večer.
Podľa agentúry AP tým naznačil, že schvaľovací proces v Snemovni bude zdĺhavý a k prijatiu návrhu by nemuselo dôjsť.
