Fakt, že sa vyšetrovaním začal zaoberať hlavný európsky žalobca, môže podľa bruselských médií znamenať pre šéfku EK komplikáciu pri jej snahách získať po voľbách do EP druhý mandát na čele exekutívy Únie.
Vlani v decembri server Politico s odkazom na vlastnú analýzu napísal, že únijné krajiny vyhodili najmenej 215 miliónov dávok vakcín proti chorobe covid-19, čo daňových poplatníkov stálo zhruba štyri miliardy eur. Mnoho týchto vakcín bolo zakúpených na vrchole pandémie v roku 2021, práve keď EÚ uzavrela svoj najväčší jednorazový kontrakt na nákup 1,1 miliardy dávok od spoločností Pfizer/BioNTech.
Server v tejto súvislosti podotkol, že je ľahké zabudnúť, aká neistá bola situácia v roku 2021, kedy bola dohoda o vakcínach vychvaľovaná. Jej veľkosť aj načasovanie sa ale podľa neho ukázali byť problematické. Krajiny boli viazané nákupom dávok aj v čase, keď pandémia ustupovala, zatiaľ čo snahy darovať prebytočné injekcie tretím krajinám boli zmarené klesajúcim dopytom aj logistickými problémami.
EPPO vedie celoeurópske vyšetrovanie finančných zločinov a teoreticky môže zabaviť aj telefóny a ďalšie relevantné materiály z kancelárií Európskej komisie alebo aj v iných krajinách, ako je napríklad von der Leyenové rodné Nemecko, poznamenalo Politico. Komisia zatiaľ odmietla potvrdiť existenciu textových správ alebo prezradiť ich obsah.
„Všetko potrebné už bolo povedané. Budeme čakať na výsledky,“ komentovala kauzu Pfizergate už skôr šéfka EK. Maďarská vláda na žiadosť o komentár neodpovedala a Pfizer a EPPO prípad nechcú komentovať, dodalo Politico.
