Zlé finančné zdravie obcí sa môže negatívne prejaviť na kvalite poskytovaných služieb občanom. Zástupcovia miest sa chcú obrátiť na pomoc od štátu, ktorí hovoria o výpadku desiatok miliónov eur.
Zástupcovia miest, obcí a krajov chcú rokovať o pomoci od štátu. Reagujú tak na vzniknutú nepriaznivú situáciu, ktorá spôsobuje, že samosprávy dostávajú z daní z príjmov tento rok menej, než bol pôvodný predpoklad. Zároveň plánuje navrhnúť reformu financovania, ktorú chcú zverejniť v roku 2025, píše Denník N.
Predseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Božik sa vyjadril, že v porovnaní s prognózami dostali miestne samosprávy za prvých sedem mesiacov tohto roka o 84 miliónov eur menej.
Šéf združenia SK8 Jozef Viskupič vyrátal, že župy majú výpadok zhruba na úrovni 36 miliónov eur. Samosprávy pritom tento rok mali dostať zhruba 3,9 miliardy eur.
Božik hovorí, že niektorí starostovia požičiavajú svojim obciam, aby vedeli vyplatiť mzdy zamestnancov. Konkrétne príklady ale neuviedol. Zástupcovia samospráv niekoľkokrát upozorňovali, že nedostatok peňazí môže ochromiť chod obcí. Zlé financovanie bude mať zásadný vplyv na každodenný život ľudí, ktorým sa zhoršia služby poskytované obcami.
Božik ani Viskupič nespresnili, ako bude vyzerať nový model financovania samospráv. Diskutujú však o zmene takzvaného daňového mixu. To znamená, že do rozpočtov obcí, miest a žúp by financie prichádzali z rôznych daní, nielen z jedného hlavného zdroja.
Na výpadky na dani z príjmov od fyzických osôb samosprávy upozorňujú už od schválenia rodinného balíčka Igora Matoviča, ktorý navýšil daňový bonus na deti. Exminister financií vtedy hodil všetku starosť na plecia samospráv. Štát im výpadok sčasti vynahradil tak, že im poslal aj časť daní od firiem.
Výpadky, o ktorých hovoria zástupcovia samospráv v súčasnosti, však už nenadväzujú na rodinný balíček, ale týka sa nižšieho výberu daní oproti prognózam. V budúcom roku zákon už počíta s nižším daňovým bonusom na deti, avšak vypršia aj mimoriadne transfery samosprávam z firemnej dane.
