Podobným spôsobom liečila aj grófa Edwarda Erdmana, stavebného inžiniera zo Seattlu, ktorý zomrel na vyhladovanie v roku 1910. Podrobne si do denníka zapisoval priebeh liečby počas niekoľkých týždňov. Vďaka jeho denníku existujú záznamy, ako kruto Linda zaobchádzala so svojimi pacientmi.
Podľa zápiskov začal s liečbou 1. februára 1910, nedostal žiadne raňajky, obedoval a večeral krémovú polienku. 13. februára dostal ešte menšiu porciu jedla — za celý deň zjedol iba dva pomaranče. Erdman takto to vydržal až do 28. marca 1910, keď ho hospitalizovali. Mali mu podať transfúziu krvi, no tesne predtým zomrel.
Hladovka pre hodnotný majetok a cennosti
Linda mala mať na svedomí minimálne 40 obetí, spájali ju tiež so smrťou niekoľkých boháčov. Mnohí na ňu pred smrťou prepísali veľkú časť svojho majetku, napríklad bývalý štátny zákonodarca Lewis E. Radar, John Ivan Flux, ktorý vlastnil ranč alebo Eugene Wakelin, ktorý sa údajne počas pôstu zastrelil.
Na smrť vyhladovala Linda aj Claire Williams, jej telo vážilo menej ako 22 kilogramov. Sadistická doktorka jej ukradla šperky, dokonca jej vytrhla zlaté korunky a plomby na zuboch. Liečila sa u nej aj jej sestra Dora, ktorá prežila. Za záchranu života vďačí najmä svojej rodine, ktorá ju násilne odviedla zo sanatória. V auguste 1911 Lindu rodina Williamsonovcov zažalovala, odsúdili ju na 2 až 20 rokov ťažkej práce, z ktorých si odpykala len 2.
Neskôr si na Novom Zélande založila nové sanatórium, kde pôsobila ako osteopatka a dietologička… akoby sa nikdy nič nestalo. Dostala iba pokutu za pôsobenie bez licencie.
Zomrela v roku 1938, keď sa sama skúšala vyliečiť hladovaním.
