Stovky ľudí sú navyše dodnes nezvestné. Sema Gulecová z Iskenderunu, ktorá založila organizáciu DEMAK pre príbuzných nezvestných, tvrdí, že svojho syna hľadá v každej tvári, ktorú stretne. „Máme neustále toľko otázok. Čo sa mu stalo? Ani po roku nemôžeme ísť ďalej. Dni aj noci sú stále rovnaké,“ hovorí matka dvadsaťpäťročného architekta Batuhana pre denník The Washington Post.
Muž bol v čase otrasov vo svojom byte, jeho telo sa však ani za šesť dní pátrania a prehľadávania trosiek nenašlo. A turecký parlament už dvakrát odmietol výzvy zo strany DEMAK, aby pre hľadanie nezvestných zriadil špeciálnu komisiu.
Na súd sa medzitým dostalo len minimum prípadov nedbanlivosti developerov a dohliadajúcich úradov, kvôli ktorej pri otrasoch spadli aj novšie domy. Ako v prípade brata Cigdom Nurovej Mehmeta. V byte domu, ktorý bol novopostavený, zomrel nielen on, ale aj jeho žena a šesťročná dcéra. Nurová prehľadala márnice, cintoríny i sirotince, rodinu však nenašla.
„Viete si predstaviť, že túžite aj po niečom takom, ako je zub alebo necht? Po tom túžim ja. Závidím všetkým, čo majú hrob, ku ktorému môžu chodiť. Ja sa chodím vyplakať k hrobu bratovho kamaráta a predstieram, že patrí bratovi,“ hovorí žena. Podľa tureckého ministerstva spravodlivosti bolo z porušenia predpisov doteraz usvedčených 267 ľudí.
Aj podľa ľudskoprávnej organizácie Human Rights Watch začalo stíhanie developerov, stavbyvedúcich či inšpektorov. „Ale ani jeden starosta alebo radný nečelil súdu za svoju úlohu v povoľovaní stavebných projektov, ktoré zďaleka nezodpovedali bezpečným stavebným normám, či za neprijatie opatrení na ochranu ľudí žijúcich v budovách, o ktorých sa vedelo, že majú problémy v mieste s vysokým rizikom seizmickej aktivity ,“ píše sa v dokumentácii organizácie.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
