Pýtate sa, ako je možné, že „iksjednotka“ Dakar nevyhrala? Posádka druhého tímu DAF, o kúsok slabšia Turbotwin X2, totiž v ôsmej etape škaredo havarovala a navigátor Kees van Loevezijn prišiel o život po tom, čo vyletel čelným sklom aj so sedačkou. Vodič Theo van de Rijt a mechanik Chris Ross boli po niekoľkých premetoch v kamióne ťažko zranení. De Rooy z piety odstúpil a firma DAF oznámila, že sa už súťaže nikdy nezúčastní.
Organizátori kvôli nehode na rok zakázali kamiónom štartovať, potom ich medzi účastníkov vrátili, ale s oveľa prísnejšími pravidlami, ktoré ukončili éru podobne šialených špeciálov typu Turbotwin.
De Rooy sa neskôr na Dakar predsa len vrátil, opäť so špeciálom DAF. Tentoraz s ním do kabíny zasadol aj syn Gerard, neskôr dvojnásobný víťaz (2012 a 2016) medzi truckami.
V roku 2002 došli 6., potom 4., čo bolo Holandskove „novodobé“ maximum. Na svoj sen, ktorým bolo umiestnenie v elitnej desiatke celkového poradia, Jan de Rooy v nasledujúcich troch štartoch už nedosiahol.
Kariéru ukončil 9. priečkou na Rallye Hodvábny chodník 2009 v šesťdesiatich rokoch, pretože vo vtedajšej finančnej kríze už nechcel mať taký nákladný koníček.
Venoval sa logistickej firme a rodine. S milovanou Annie, ktorá zomrela na jeseň 2010, mal troch potomkov.