Alah pomôže
Posledné 4 roky zažívam v Istanbule osobne a pracovne najkrajšie obdobie. No sledujem, že sa nad touto krajinou zmráka. Rozpršalo sa po tohtoročných prezidentských voľbách, ktoré vyhral opäť Erdoğan a zdá sa, že minimálne ďalších 5 rokov sa v Turecku nevyčasí.
Kto trošku sleduje politiku, vie, že zatiaľ čo u nás má prezident skôr reprezentatívnu funkciu, v Turecku má prezident v rukách doslova všetko. Aj privilégium kandidovať po prešvihnutej lehote, aj príležitosť vyhrať voľby za pomoci sýrskych a afgánskych utečencov, ktorí podozrivo rýchlo dostali turecké občianstvo tesne pred voľbami. A vrecko ryže k tomu.
Inflácia v Turecku dosiahla minulý a tento rok závratné čísla. Oficiálne zdroje hovoria o 54 %, neoficiálne 80 %. Turisti prichádzajúci s eurami a dolármi sú tak viac ako vítaní.
Zatiaľ čo dve najmodernejšie mestá v Turecku Istanbul a Izmir sa extrémnej náboženskej propagande ako-tak bránia, zvyšok krajiny zmietaný chudobou a nešťastiami (ničivé zemetrasenie na juhovýchode, lesné požiare na juhu a povodne na severozápade) sa ešte viac spojil vo viere s heslom terajšej vlády „čo na tom, že sa máme zle, my máme Alaha.“
Som Slovenka z Istanbulu, ktorá stále miluje svoj rodný kraj
Som Slovenka, ktorá sa okrem toho, že 8 rokov žije v Turecku, venuje kreatívnemu písaniu. A aj keď polovicu svojho života žijem v zahraničí, Slovensko milujem. Žila som aj v Taliansku, Rakúsku či Holandsku, vďaka tomu poznám krásy a nerasti mnohých krajín. Niekedy však rada píšem o problémoch ľudských, takých, ktoré nás pohltia nech sme kdekoľvek. Mojím životom ma vždy sprevádzala aj móda a krása alebo práca v školstve či v turizme a presne to môžete vidieť aj v mojich textoch.
