PharmDr. Margit Slimáková je uznávanou českou odborníčkou na zdravé stravovanie, ktorému sa venuje aj na svojom Instagrame, blogu a vedie aj web, na ktorom sa prepájajú názory odborníkov z rôznych oblastí výživy. Pôvodne vyštudovala farmáciu a popri vysokoškolskom štúdiu sa začala viac zaujímať o prevenciu vzniku chorôb predovšetkým prostredníctvom správnej výživy.
Je takisto autorkou kníh o stravovaní, na sociálnych sieťach radí desiatkam tisíc ľudí, realizuje online kurzy, prednášky aj školenia a venovala sa napríklad aj podrobnejšiemu preskúmaniu stravy v českých nemocniciach v rámci projektu Ministerstva zdravotníctva. Na svojom blogu otvára témy zdravšieho každodenného stravovania, vyvracia mýty o potenciálne prospešných potravinách a radí, ako nahradiť priemyselne spracovávané produkty s nulovou výživovou hodnotou.
Ako by ste opísali svoje začiatky s témou stravovania? Čím si vás získala natoľko, že ste sa rozhodli stať sa odborníčkou?
Ako prvé ma zaujala biológia a starostlivosť o človeka a ľudské zdravie, preto som si aj vybrala Strednú zdravotnícku školu v Brne a potom som študovala na Farmaceutickej fakulte Univerzity Karlovej v Hradci Královom. Chcela som ľuďom pomáhať udržiavať si zdravie a top kondíciu. V priebehu toho, ako som študovala liečbu ľudí prostredníctvom liekov, zistila som, že oveľa viac prospešnejšie je predchádzať chorobám než ich liečiť. Popri škole som teda začala viac študovať zdravotnú prevenciu, v rámci ktorej ma najviac nadchla práve výživa, aj keď, samozrejme, pre zdravie je nevyhnutný aj pohyb, spánok, príroda, pohoda či priatelia.
Na svojom blogu rozlišujete skutočné jedlo a ultra-spracované potraviny. Čo si pod týmito pojmami máme predstaviť?
Skutočné jedlo (anglicky real food) sú základné potraviny a potraviny, ktoré prešli minimálnym priemyselným spracovaním. Sú mimoriadne prínosné, čo sa týka výživových hodnôt, skvelo chutia a zasýtia, čo znamená, že sa nimi neprejedáme.
Ich opakom sú výrazne priemyselne spracovávané produkty, ktoré nezasýtia, nevyživujú a možno povedať, že sú istým spôsobom návykové. Veľmi ľahko sa nimi dokážeme prejesť, priberáme z nich a môžu dokonca vyvolať aj rozličné ochorenia.
Pre lepšiu predstavu uvádzam aj niekoľko bežných príkladov:
Skutočné jedlo:
- ovsené vločky
- za studena lisované oleje
- ovocie a zelenina
- biele jogurty
- ryby
Ultra-spracované produkty:
- biele pečivo
- sladké nápoje
- margaríny
- müsli tyčinky
- ryžové chlebíky
Na mojom edukačnom webe sa tejto téme venujem detailnejšie a okrem príkladov z oboch skupín tu nájdete aj vyjadrenia odborníkov a tiež štúdie, ktoré sa touto témou zaoberajú a vysvetľujú ju do hĺbky.
Dnes vo svete stravovania rezonujú aj tzv. superpotraviny. O čo v skutočnosti ide?
Pojem superpotravina nemá jednoznačnú odbornú definíciu, a preto sa môžeme stretnúť s rozdielnymi predstavami. Z môjho pohľadu ide o skutočné potraviny s vysokým obsahom mikroživín. Napríklad bobuľové ovocie, ktoré má vysoký obsah antioxidantov a nižší podiel cukru v porovnaní s ostatnými druhmi ovocia. Z ďalších potravín by som spomenula morské ryby, jedlé divé rastliny, orechy a semienka.
Vysvetlíte rozdiel medzi hotovými müsli tyčinkami a tyčinkami, ktoré si pripravíme doma, ale z kupovaných surovín?
Bežné supermarketové müsli tyčinky sú spravidla zmesou niekoľkých druhov cukrov a celkový obsah sacharidov býva zvyčajne nad 50 %. Z hľadiska výživy toto skutočne nikto nepotrebuje. Doma si môžeme pripraviť tyčinky bez dosladenia alebo ešte lepšou voľbou je použiť iba zmes orechov, semienok a napríklad aj nejakej kvalitnej čokolády či lyofilizovaného ovocia bez toho, aby sme tú zmes niečím zlepovali. Lyofilizácia je navyše veľmi šetrná úprava, pri ktorej dochádza k sušeniu mrazom a výsledkom je tak chrumkavé a trvanlivé ovocie alebo trebárs aj syry.
Ovocné jogurty, rastlinné mlieka či syry sú dnes propagované ako tie zdravšie potraviny. Prečo ich považujete za základ obezity? Čo je na nich nevýživné?
Nevravím, že sú priamo základom obezity, ale často ide o priemyselne spracované produkty, ktoré nám nijako neprospievajú a ani výživovo nie sú prínosné. Supermarketové rastlinné mlieko môže totiž obsahovať len asi 3 % mandlí, čo znamená, že ide o liter vody s hŕstkou mandlí a pridanými dochucovadlami. Nevidím dôvod, prečo si tie mandle nedať radšej v nespracovanej podobe a ešte aj za oveľa nižšiu cenu.
Rodičia dnes v dobrej viere pripravujú deťom zdravé raňajky v podobe cereálií. Aká je realita?
Cereálie sú zvyčajne výrazne priemyselne spracované obilniny, ktoré bývajú dosladené a dochucované, a teda opäť produkty, ktoré nepotrebujeme. Mnohonásobne prospešnejšie sú raňajky zo skutočného jedla, ako napríklad kaša z ovsených vločiek s jogurtom, orechmi a ovocím alebo aj nátierky či vajce so zeleninou a kváskovým chlebom. Ako zdravú a zároveň energetickú náhradu raňajkových cereálií by som odporučila nakrájať ovocie na plátky a potrieť ich orechovým maslom, prípadne deťom môžeme servírovať aj kašu uvarenú z ryže, pšena alebo už spomenutých ovsených vločiek.
Ako vyzerajú vaše raňajky? Čo v nich nesmie chýbať?
Posledné roky už s manželom jeme tak, ako nám každému vyhovuje a ja sama potom často posúvam raňajky na neskôr. Hlavne v priebehu pracovného týždňa, pretože mi to tak viac vyhovuje a niekedy raňajky dokonca aj vynechám. Roky sme s deťmi jedávali na raňajky kaše z ovsených vločiek s jogurtom alebo tvarohom a ovocím. Dnes zvyknem raňajkovať jogurt alebo kyslú smotanu s ovocím a v zime najčastejšie kváskový chlieb s vajíčkami a zeleninou. Keď cestujem, tak si so sebou beriem kašu do pohárika alebo idem smerom orieškov, syrov a zeleniny.
Ovsené vločky, granola či bulgur. Akým „najčistejším“ spôsobom môžeme do stravy zakomponovať obilniny?
Najlepšie je vyberať vždy tie, ktoré sú minimálne spracované, a teda ovsené vločky, krúpy, pohánka, pšeno, prípadne aj semolinové cestoviny alebo kváskové pečivo. Semolina alebo teda krupica je starší a výživovo prínosnejší druh v porovnaní s bežnou pšenicou. Pri cestovinách je potom najdôležitejšie, aby sme ich neprevarili a tak zbytočne nezvyšovali ich glykemický index.
Na trhu sa objavujú aj ryžové, pšenové, pohánkové či špaldové vločky. Sú rovnako prospešné ako tie ovsené?
Áno, určite sú rovnako prospešné, keďže všetky druhy vločiek sú len mechanicky rozdrvené obilniny. Tie ovsené sú najobľúbenejšie kvôli najľahšej príprave a takisto preto, lebo väčšine z nás chutia.
V mnohých prípadoch sú súčasťou diét legendárne ryžové chlebíky. Aké riziká však skrývajú?
Ryžové chlebíky sú extrudované potraviny – vysoko priemyselne spracovávané produkty. Spracovávané sú za vysokých teplôt a tlaku, naše telo ich tak nepotrebuje príliš rozkladať. Majú vysoký glykemický index a nízku výživovú hodnotu, preto nevidím dôvod, prečo ich vôbec konzumovať. Celé roky boli propagované ako diétne, avšak to neznamená, že sú zdraviu prospešné a odporúčam sa im vyhýbať rovnako ako akýmkoľvek iným extrudovaným a instantným produktom.
Stévia, med, javorový či agávový sirup. Aký je váš názor na zdravšie sladidlá? Je biely cukor naozaj tou najhoršou možnosťou?
Drvivá väčšina sladidiel obsahuje jednoduché cukry ako sacharóza, fruktóza a glukóza v rôznych pomeroch, čo je presne to isté ako pri obyčajnom bielom cukre. Preto je aj oveľa dôležitejšie učiť sa vnímať prirodzene sladké potraviny a sladiť čo najmenej než vyhľadávať alternatívy k bielemu cukru.
Radíte, že by v našej strave nemali chýbať fermentované potraviny. Kde ich hľadať?
Fermentované potraviny môžeme kupovať, ale vieme si ich aj ľahko pripraviť doma. Pri výbere tých kupovaných je potrebné dávať si pozor na to, aby kvasená zelenina nebola následne aj sterilizovaná alebo konzervovaná umelými konzervantmi, pretože tento postup a prídavné látky môžu úplne zničiť probiotiká. Doma môžeme fermentovať mliečne produkty, zeleninu a trebárs aj nápoje.
