Nový návrh zákona, ktorý má sprísniť pravidlá pre činnosť mimovládnych organizácií, sa stal horúcou témou v slovenskom parlamente aj v spoločnosti. Kým jeho predkladatelia tvrdia, že ide o krok k väčšej transparentnosti, kritici hovoria o inšpirácii ruskými praktikami a o pokuse umlčať občiansky sektor. V relácii Téma s Petrom Bielikom v Televízii Spark sa o tejto legislatíve rozprávali poslanci Adam Lučanský (SNS) a Ondrej Dostál (SaS).
Diskusia sa odvíjala od tvrdenia koaličných politikov, že mimovládne organizácie zneužili peniaze určené na pomoc utečencom z Ukrajiny na politické účely. Adam Lučanský z vládnej koalície tvrdí, že niektoré organizácie, ktoré dostali financie ešte za úradníckej vlády, nevykazovali dostatočne transparentne, ako s nimi naložili. „Rozdalo sa vyše 16 miliónov eur, no polovica príjemcov nezverejnila ani výročné správy. Nevieme, kam tie peniaze išli,“ upozornil.
Ondrej Dostál oponoval, že ide o zavádzanie a manipuláciu faktov. „Všetky organizácie, ktoré dostali verejné financie, podliehajú kontrole – či už zo strany úradu vlády, alebo Európskej prokuratúry. Ak niekto pochybil, nech sa to vyšetrí. Ale robiť z toho zámienku na systematický tlak na celý občiansky sektor je nebezpečné.“
Ruský vzor? Kritici hovoria o politickej motivácii
Kritici zákona poukazujú na jeho podobnosť s legislatívou z Ruska alebo Maďarska, kde boli mimovládky označené za zahraničných agentov a systematicky obmedzované. Dostál pripomenul, že aj predseda SNS Andrej Danko priznal rokovania v Rusku ohľadom tejto legislatívy. „Zákon mal najprv označovať mimovládky za zahraničných agentov. Potom sa zistilo, že to nie je možné pre rozpor s právom EÚ. Tak sa zmenilo označenie na lobistov. Je to rovnaká taktika – nájsť spôsob, ako stigmatizovať a zneistiť občiansku spoločnosť,“ vysvetlil.
Lučanský označenie „ruský zákon“ odmieta a tvrdí, že cieľom je len zabezpečiť, aby organizácie, ktoré disponujú verejnými financiami, vedeli zdokladovať, ako s nimi naložili. Zdôraznil, že mnohé z nich podľa jeho názoru nedostatočne preukazujú svoju činnosť, alebo fungujú ako sieť organizácií bez reálneho dopadu.
Transparentné účty – spravodlivý nástroj alebo zámienka?
Jedným z hlavných pilierov návrhu je zavedenie povinnosti pre mimovládky zverejňovať svoje príjmy a výdavky prostredníctvom transparentných účtov. Podľa Lučanského by to umožnilo verejnosti, ale aj médiám a kontrolným orgánom lepšie sledovať tok verejných peňazí. „Ak majú politické strany transparentné účty na účely volieb, prečo by ich nemali mať aj neziskovky, ktoré pracujú s verejnými financiami?“ pýtal sa poslanec.
Ondrej Dostál však upozorňuje, že ide o nerovnaký meter. „Politické strany majú povinnosť len v čase volieb, a aj to sa často obchádza. Mimovládky by podľa návrhu mali zverejňovať všetko. Prečo má byť na ne prísnejšia kontrola ako na štátnu správu, samosprávu alebo cirkvi?“ pýta sa a dodáva, že najaktívnejšie a najviac viditeľné mimovládky už teraz zverejňujú výročné správy, donorov aj výdavky.
Opozícia bije na poplach
Jedným z najväčších problémov podľa opozície je spôsob, akým bol zákon pripravený. „Zákon takéhoto dopadu sa má pripravovať v štandardnom legislatívnom procese – s medzirezortným pripomienkovým konaním, s verejnou diskusiou, s priestorom pre dotknuté subjekty,“ zdôraznil Dostál. Podľa neho však ide o návrh, ktorý bol vytvorený na úrade vlády, predložený poslancom, pričom tesne pred rokovaním o ňom pribudol pozmeňujúci návrh, ktorý nikto nevidel.
Lučanský potvrdil, že prebiehajú rokovania aj v rámci koalície, pričom niektorí poslanci zo strany Hlas majú k zákonu výhrady. Dodal, že existujú aj pripomienky zo strany Európskej komisie, na ktoré bude nutné reagovať, ak zákon nemá byť v rozpore s európskym právom.
Boj o podobu občianskej spoločnosti
Zásadnou otázkou, ktorá sa v diskusii objavuje, je, či zákon zasiahne len tých, ktorí porušujú pravidlá, alebo či sa stane nástrojom na selektívne postihovanie „nepohodlných“ organizácií. „Ak štát nemá kapacitu kontrolovať všetkých, existuje riziko, že sa zameria len na tých, ktorí najviac kritizujú vládu,“ upozorňuje Dostál.
Lučanský uznáva, že kontrola bude náročná, no trvá na tom, že ide o správny krok k zvýšeniu dôvery verejnosti. „Občania musia mať možnosť vedieť, na čo išli ich peniaze. To je základ dôvery.“
Osud zákona je neistý
Poslanec Ondrej Dostál vyhlásil, že v prípade schválenia zákona v navrhovanej podobe je pripravený zúčastniť sa protestov: „Budem protestovať. Budem protestovať aj sám, ak treba. Tento zákon je hrozbou pre slobodu združovania a slobodu prejavu.“
Zákon má byť podľa predkladateľov účinný od 1. júna tohto roku. Jeho osud však nie je istý – koalícia totiž nie je jednotná, Európska komisia má výhrady a verejnosť je čoraz citlivejšia na zásahy do občianskych práv. Mimovládne organizácie avizujú, že budú brániť svoju existenciu a upozorňujú na riziká stigmatizácie a obmedzenia ich práce. Nejde tak len o technickú novelu zákona, ale o hodnotový spor, akú občiansku spoločnosť chceme mať.
Sledujte diskusiu Téma s Petrom Bielikom a dozviete sa viac
