Pred možným útokom Ruska znie jedno varovanie za druhým. Údajne hrozí už do troch rokov. Nemalo by ale niečo také byť nemožné, keď nie kvôli konvenčnej, tak jadrovej sile NATO?
Mnoho európskych predstaviteľov v posledných týždňoch varovalo pred vojnou.
Že je reálne riziko ruského útoku na nejakú z európskych krajín NATO, sme počuli napríklad od nemeckého ministra obrany Borisa Pistoriusa, britského ministra obrany Granta Shappsa, dánskeho admirála a predsedu Vojenského výboru NATO Roba Bauera. Že sa to môže dokonca udiať už o tri až päť rokov, povedala estónska premiérka Kaja Kallasová. Tri roky ako realistický výhľad spomenuli aj náčelník nórskych ozbrojených síl Eirik Kristoffersen a šéf poľského Národného bezpečnostného úradu Jacek Siewiera.
Jedným z často sa opakujúcich apelov je, že európske armády boli v posledných rokoch a dekádach tak podfinancované, že pokiaľ to nezmeníme, nemusíme mať dosť síl na to, aby sme Rusko mohli odstrašiť alebo prípadne odraziť konvenčnou silou.
Nemá ale krajiny NATO pred útokom chrániť aj jadrová sila, ktorá by mala sama o sebe odradiť kohokoľvek? Nikto predsa nechce riskovať, že sa pustí do vojny s niekoľkými štátmi, ktoré disponujú jadrovými zbraňami. Prestal snáď svet, alebo prinajmenšom politici a generáli z Európy, veriť jadrovému odstrašeniu?
Na túto otázku odpovedá trojica expertov – Marion Messmerová z britského think tanku Chatham House, analytik Michal Smetana z Inštitútu medzinárodných štúdií FSV UK a šéf projektu pre výskum ruských nukleárnych zbraní (Russian strategic nuclear forces) pôsobiaci aj v Inštitúte OSN pre výskum odzbrojenia (UNID) Pavel Podvig.
Odpovede boli veľmi odlišné. V jednom sa ale zhodli. Na vyššie spomínanú otázku ani jeden z oslovených neodpovedal súhlasne.
„Jadrové odstrašenie nie je ako kúzelný prútik“
Súčasné dianie vo svete a výroky európskych predstaviteľov podľa Smetanu nie sú signálom oslabovania významu jadrového odstrašenia, pretože to samo o sebe nikdy nefungovalo tak jednoducho, ako naznačuje otázka.
„Jadrové odstrašenie sa nikam nevytratilo,“ povedal Smetana s tým, že aj naďalej platí, že vlastníctvo tzv. zaručenej schopnosti druhého úderu dáva jadrovým mocnostiam „určitú poistku proti možnému existenčnému ohrozeniu zo strany iných štátov“.
Každý, kto plánuje útok na jadrovú mocnosť s cieľom zničiť daný štát, podľa Smetanu si taktiež uvedomuje, že ide pravdepodobne o samovražednú misiu.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
