Dva zdroje agentúry Reuters oboznámené so záležitosťou uviedli, že Rusko Spojeným štátom doručilo zoznam požiadaviek, ktorých splnenie je potrebné na dosiahnutie dohody o ukončení vojny na Ukrajine a obnovení vzťahov s Washingtonom, informuje TASR.
Zatiaľ nie je jasné, čo presne Moskva požaduje ani či je ochotná začať mierové rozhovory s Kyjevom pred akceptovaním jej podmienok. Ruskí a americkí predstavitelia o tejto téme diskutovali počas osobných a virtuálnych stretnutí v uplynulých troch týždňoch.
Podmienky Kremľa zdroje označili za široké a podobné požiadavkám, ktoré už predtým Rusko predložilo Ukrajine, USA a NATO.
Reuters pripomína, že Moskva v minulosti požadovala, aby sa Ukrajina nestala členom NATO a aby na jej území neboli nasadené zahraničné vojská. Trvala tiež na uznaní Krymu a ďalších ilegálne anektovaných ukrajinských oblastí za ruské územia zo strany medzinárodného spoločenstva.
Rusko tiež v uplynulých rokoch vyzvalo, aby sa USA a NATO zaoberali tým, čo Moskva nazvala „hlavnými príčinami“ vojny vrátane rozširovania NATO na východ.
USA a Ukrajina aktuálne očakávajú odpoveď Ruska na ich návrh na uzavretie 30-dní trvajúceho prímeria. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v stredu uviedol, že Rusko na americký návrh zareaguje až po tom, čo mu Spojené štáty poskytnú podrobnosti.
Putin sa môže vo štvrtok vyjadriť k návrhu prímeria na Ukrajine
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal, že ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok možno bude hovoriť o prímerí na Ukrajine, ak sa ho na to novinári na tlačovej konferencii opýtajú. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.
Peskov uviedol, že šéf Kremľa má plánovanú spoločnú tlačovú konferenciu s bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom, ktorý sa vo štvrtok v Moskve stretne s Putinom.
„Všetko bude závisieť od toho, čo sa novinári opýtajú,“ povedal hovorca Kremľa pre ruskú agentúru TASS v odpovedi na otázku, či sa Putin bude vyjadrovať k záležitostiam mimo rusko-bieloruských bilaterálnych vzťahov, ako napríklad k Ukrajine.
Ukrajina v utorok na rokovaniach s americkými predstaviteľmi v saudskoarabskej Džidde podporila návrh Spojených štátov na 30-dňové prímerie s Ruskom. USA zároveň súhlasili so zrušením obmedzení pre vojenskú pomoc a výmenu spravodajských informácií s Ukrajinou.
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio po stretnutí povedal, že loptička je teraz na strane Ruska.
Peskov v stredu uviedol, že Moskva na spomínaný návrh prímeria zareaguje až po tom, čo jej USA poskytnú podrobnosti.
Šéf americkej diplomacie Rubio a poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Mike Waltz sľúbili, že poskytnú Rusku všetky informácie o americko-ukrajinských rokovaniach v Džidde. Biely dom neskôr oznámil, že osobitný vyslanec pre Blízky východ Steve Witkoff o niekoľko dní navštívi Rusko.
Trump tiež uviedol, že tento týždeň bude pravdepodobne hovoriť s Putinom. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová potvrdila, že takáto komunikáciu medzi mocnosťami je v najbližšej dobe možná.
Tajný dokument odhaľuje maximalistické požiadavky
Nový dokument, ktorý pre Kremeľ pripravil think-tank napojený na ruskú tajnú službu FSB, naznačuje, že Rusko nemá v úmysle rýchlo ukončiť vojnu na Ukrajine. Namiesto toho sa má zamerať na tvrdé vyjednávacie podmienky, oslabenie pozície USA a vytvorenie nárazníkovej zóny na ukrajinskom území. Kremeľ sa od materiálu dištancuje, ale jeho odporúčania môžu naznačovať smerovanie budúcej politiky Moskvy.
Rusko tlačí na tvrdé podmienky mieru
Podľa dokumentu vypracovaného vo februári má Moskva zaujať tvrdý vyjednávací postoj v otázke prípadného prímeria s Ukrajinou. Hlavným bodom je trvanie na uznaní ruskej suverenity nad okupovanými ukrajinskými územiami, čo Kyjev opakovane odmieta. Okrem toho sa požaduje aj vytvorenie nárazníkovej zóny na severovýchode Ukrajiny, blízko ruských hraníc, a demilitarizovaná zóna na juhu krajiny, v blízkosti Krymu.
Ruská stratégia: oslabiť USA a vyvolať napätie
Dokument navrhuje, aby Rusko podniklo kroky na oslabenie Spojených štátov, najmä tým, že bude vyvolávať rozpory medzi administratívou prezidenta Donalda Trumpa a jeho spojencami. Podľa materiálu nie je mierové riešenie konfliktu reálne skôr ako v roku 2026. Trumpova vízia ukončenia vojny do 100 dní od jeho nástupu do úradu je podľa ruského think-tanku úplne nerealistická.
Okrem tvrdých požiadaviek na Ukrajinu dokument rázne odmieta akúkoľvek prítomnosť európskych mierových síl po prípadnom uzavretí prímeria. Tento plán, ktorý zdôrazňuje Trump, je z ruského pohľadu neprijateľný. Navyše, think-tank otvorene požaduje „úplné odstránenie kyjevského režimu“.
Západná reakcia: Rusko nemá záujem na rýchlom mierovom riešení
Dokument, ktorý získali európske spravodajské služby a zverejnil denník The Washington Post, naznačuje prekážky, ktorým bude Trump čeliť pri snahe vyjednať mier s Ruskom. Moskva zatiaľ nepristúpila na americký návrh okamžitého 30-dňového prímeria, ktorý Ukrajina už prijala.
Americký odborník na Rusko Thomas Graham upozorňuje, že Moskva nemá záujem o rýchle ukončenie vojny. „Rusko neustále poukazuje na základné príčiny konfliktu, vrátane európskej bezpečnostnej architektúry a vnútorných politických otázok Ukrajiny. Jednoduché prímerie, ktoré tieto aspekty neberie do úvahy, Moskvu nezaujíma. Zdá sa, že Trump to nechápe,“ uviedol Graham.
Kremeľ sa od dokumentu dištancuje
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov poprel, že by Moskva poznala obsah dokumentu. Napriek tomu jeho zverejnenie vrhá nové svetlo na stratégiu Ruska a naznačuje, že Kremeľ nehodlá vojnu ukončiť bez významných ústupkov zo strany Ukrajiny a Západu.
