Ukrajina zasa kategoricky odmietla možnosť rokovať s Ruskom v tejto fáze konfliktu, najmä bez záruk, že sa Moskva stiahne z okupovaných oblastí, ktoré v súčasnosti zahŕňajú pätinu krajiny. Ukrajina a jej spojenci sa domnievajú, že Rusko sa teraz snaží o dohodu o prímerí, aby získalo čas a posilnilo svoje sily na dobytie ďalšieho územia.
Odhalenie zverstiev
Neúspech sa pripisuje aj odhaleniu zverstiev, ktorých sa dopustili ruskí vojaci na ukrajinských civilistoch na predmestiach Kyjeva, ako napríklad v Buči. To Ukrajine znemožnilo zmierenie.
Medzi podmienky, ktoré si Rusko stanovilo, patrilo zachovanie územných ziskov, ako aj to, že Ukrajina sa stane demilitarizovanou, neutrálnou krajinou, ktorá nebude členom NATO.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj žiada stiahnutie ruských vojsk z ukrajinského územia.
Peskov sa k územným nárokom Moskvy odmietol bližšie vyjadriť a uviedol, že na podrobnosti „teoretických rokovaní“ je ešte priskoro. Podľa jeho slov stále neexistujú žiadne náznaky, že by Ukrajina bola ochotná rokovať.
Presné údaje o počte obetí z radov vojenského personálu obe strany vo všeobecnosti utajujú. Zelenskyj však v marci vyčíslil straty svojej krajiny na približne 31.000 mŕtvych.
Podľa západných odhadov je počet obetí oveľa vyšší. Americké odhady z polovice roka 2023 uvádzajú počet zabitých ukrajinských vojakov na 70.000 a počet zabitých ruských vojakov na 120.000.
