Prípravy na druhý samit
Ukrajina aktívne pracuje na príprave druhej konferencie, tentoraz s účasťou Ruska. Samit by sa mal uskutočniť ešte pred novembrovými prezidentskými voľbami v USA, keďže v prípade víťazstva Donalda Trumpa je pokračovanie americkej podpory pre Ukrajinu neisté. Ukrajina uviedla, že by mohla pozvať Moskvu na nasledujúci samit, ak by bola pripravená zvážiť ukrajinský plán na mier a prestala vydávať ultimáta.
Prvý samit bez Ruska
Prvý samit sa konal v júni vo švajčiarskom letovisku Bürgenstock. Usporiadali ho na žiadosť Kyjeva a Rusko sa na ňom nezúčastnilo. Na samite sa nezrealizovali mierové rokovania a Kyjev sa snažil získať medzinárodnú podporu pre ukončenie vojny. Zúčastnilo sa 93 štátov, ale záverečné vyhlásenie podpísalo len 78 z nich. Mocnosti s dobrými vzťahmi s Moskvou, ako India, Brazília, Juhoafrická republika a Saudská Arábia, sa zdržali podpisov.
Podmienky Ruska a Ukrajiny
Rusko deň pred samitom vyhlásilo, že o mieri je ochotné rokovať len v prípade, ak sa Ukrajina stiahne z Chersonskej, Záporožskej, Doneckej a Luhanskej oblasti a vzdá sa plánov stať sa členom NATO. Dni pred prvým mierovým samitom prezident Vladimir Putin požadoval, aby Ukrajina fakticky kapitulovala ako základ pre mierové rozhovory. Tento návrh bol Kyjevom a jeho spojencami odsúdený. Hovoril tak v čase, keď Rusko viedlo pozemnú ofenzívu v Charkovskom regióne a ukrajinská armáda čelila zvýšenému tlaku na bojisku, píše Moscow Times.
