V čase Lavrovovho vystúpenia úrady uzavreli moskovské letisko Vnukovo. To sa v minulosti niekoľkokrát stalo v prípadoch, keď sa v okolí ruskej metropoly vyskytli ukrajinské drony.
Prípadné dohody o bezpečnostných zárukách, ktoré sa Ukrajina po Británii snaží uzavrieť aj s ďalšími západnými štátmi, podľa Lavrova nijako nemení ciele ruskej „špeciálnej operácie“, ako Moskva nazýva vojnu proti Ukrajine, ani odhodlanie Moskvy „dôsledne a vytrvalo“ usilovať o dosiahnutie týchto cieľov.
Súčasne Lavrov tvrdil, že Rusko prezidenta Vladimíra Putina neodmieta mierové rokovania o Ukrajine, ale že Kyjevu na príkaz (vtedajšieho britského premiéra) Borisa Johnsona „a ďalších Anglosasov“ v roku 2022 zakázali podpísať už dohodnutú zmluvu o urovnaní sporu s Ruskom. O tom sa podľa Lavrova „dobre vie“ od apríla 2022. Ruský minister podľa médií tiež vyhlásil, že na uzavretie mieru nemajú žiadny záujem Spojené štáty a Západ všeobecne nechce mier, ktorý by prihliadal na záujmy Ruska. Ukrajinu podľa Lavrova čaká osud Afganistanu alebo Líbye, teda krajín, ktoré podľa neho Američania rozvrátili.
Kyjev ukončil rokovania s Rusmi na jar 2022 po tom, čo ústupu ruských vojsk od Kyjeva vyšli najavo zverstvá spáchané ruskými vojakmi v okupovaných mestách a obciach v okolí ukrajinskej metropoly. Symbolom vojnových zločinov, z ktorých sú podozriví Rusi, sa stalo mesto Buča, kde zabití civilisti ležali na uliciach a ďalšie telá boli nájdené v hromadných hroboch. Okrem toho medzinárodná justícia vydala na Putina zatykač kvôli podozreniu z odvlečenia tisícok ukrajinských detí do Ruska.
Moskva popiera, že by ruskí vojaci útočili na civilistov, nieto ešte aby sa dopúšťali vojnových zločinov, a obvinenia označuje za provokáciu. Kto sa v Rusku odváži o podozrení hovoriť či písať, tomu hrozí až 15 rokov vo väzenských táboroch po odsúdení podľa ustanovení o úmyselnom šírení klamlivých informácií a o diskreditácii ozbrojených síl, zavedených do ruských zákonov krátko po vpáde na Ukrajinu.
Absencia dialógu medzi Moskvou a Washingtonom je dôležitá, pretože posledná dohoda obmedzujúca počty jadrových hlavíc na oboch stranách má vypršať vo februári 2026. Potom by obe veľmoci, disponujúce najväčšími jadrovými arzenálmi, nemali žiadnu dohodu v čase, keď medzi nimi panuje najhoršie napätie od kub kríza v roku 1962, poznamenal Reuters.
