Hoci sa o vstup do NATO vo Fínsku debatovalo už od konca studenej vojny na konci minulého storočia, zásadný zvrat priniesla až vlani ruská invázia na Ukrajinu, ktorá vyvolala najväčší konflikt na kontinente od druhej svetovej vojny. Fínsko a susedné Švédsko po začiatku invázie vyjadrili jednoznačnú vôľu do aliancie vstúpiť. Fínsko sa členom stalo v apríli, Švédsko zatiaľ čaká na schválenie svojej žiadosti v Turecku a Maďarsku.
Rusko bude podľa prezidenta Putina na rozšírenie aliancie o Fínsko reagovať vytvorením leningradského vojenského okruhu a posilnením bezpečnosti na severozápade krajiny.
Americké jednotky mimo konfliktu
Biden v novembri upozornil, že podporou Ukrajiny v boji proti Rusku sa USA vyhýbajú tomu, aby boli nútené do vojny poslať vlastných vojakov.
„Po dvoch svetových vojnách z minulého storočia vieme, že keď agresia v Európe zostane bez odozvy, kríza sama od seba nevyvane. Ameriku to (nakoniec) vtiahne priamo do centra diania. Preto je náš dnešný záväzok voči Ukrajine investíciou do našej bezpečnosti. To zabráni zajtrajšiemu širšiemu konfliktu,“ napísal Biden v zamyslení zverejnenom denníkom The Washington Post.
„Držíme americké jednotky mimo túto vojnu tým, že podporujeme statočných Ukrajincov, ktorí bránia svoju slobodu a vlasť,“ pokračoval s tým, že USA poskytujú Ukrajine zbrane a ekonomickú pomoc, aby zastavili dobyvačné chúťky ruského prezidenta Vladimíra Putina. A to dostatočne včas, kým sa konflikt rozšíri ešte ďalej.
