Moldavci v nedeľnom referende rozhodovali o ústavnom zakotvení vstupu do Európskej únie ako cieľa krajiny. Zrátaných je viac ako 98 percent hlasov a priebežné výsledky sú veľmi vyrovnané.
Súčasná proeurópska prezidentka Maia Sanduová, ktorá podľa neúplných výsledkov získala najviac hlasov v prvom kole súbežných prezidentských volieb, obvinila „zločinecké skupiny“ z podrývania referenda, informuje portál ČT 24. Druhé kolo prezidentských volieb sa uskutoční 3. novembra.
V referende bola voličom predložená otázka, či sa súčasťou moldavskej ústavy má stať článok definujúci vstup do EÚ ako strategický cieľ. Výsledky po sčítaní viac ako 98 percent hlasov o ôsmej hodine ráno stredoeurópskeho času ukazovali, že 50,08 percenta voličov na otázku odpovedalo „áno“ a 49,92 percenta „nie“. Vyplýva to z údajov, ktoré na svojom webe zverejnila moldavská centrálna volebná komisia.
O niekoľko hodín skôr výsledky ukazovali, že asi 52 percent voličov odpovedalo „nie“ a 47 percent „áno“. Podľa analytikov sa ale na záver sčítajú hlasy zo zahraničia, čo je priaznivé pre proeurópsky tábor, píše agentúra Reuters.
„Zločinecké skupiny, ktoré spolupracujú so zahraničnými silami odporujúcimi našim národným záujmom, zaútočili na našu krajinu desiatkami miliónov eur, klamstiev a propagandou a použili tie najhanebnejšie prostriedky, aby našich občanov a náš národ udržali v neistote a nestabilite,“ vyhlásila prezidentka Sanduová po sčítaní zhruba deväťdesiatich percent hlasovacích lístkov.
„Máme jasné dôkazy o tom, že cieľom týchto zločineckých skupín bolo kúpiť 300-tisíc hlasov, čo je podvod nevídaného rozsahu,“ dodala s tým, že cieľom tejto akcie bolo podrývať demokraciu. Moldavsko sa dlhodobo usiluje o vstup do EÚ a v lete 2024 začalo prístupové rozhovory.
Prezidentka Sanduová sa uchádza o druhé funkčné obdobie. Po sčítaní viac ako 98 percent hlasovacích lístkov mala 41,84 percenta, a pôjde tak za dva týždne do druhého kola volieb. Jej súperom bude bývalý generálny prokurátor Alexandru Stoianoglo zo Strany socialistov Moldavskej republiky označovanej za proruskú, ktorý získal 26,34 percenta hlasov. Celkom kandidovalo jedenásť osôb.
Moldavsko opakovane obviňuje Rusko, že proti Kišiňovu vedie hybridnú vojnu, mieša sa do tamojších volieb a vedie rozsiahle dezinformačné kampane v snahe zvrhnúť vládu a zmariť cestu krajiny do EÚ. Rusko vníma snahu o integráciu Moldavska do EÚ ako negatívny krok a zasahovanie Západu do svojej sféry vplyvu. Moskva ale zasahovanie do diania v Moldavsku popiera a vládu viní z „rusofóbie“.
Moldavsko, kde žije okolo 2,5 milióna obyvateľov, patrí k najchudobnejším štátom v Európe. Nezávislosť na Sovietskom zväze vyhlásilo v auguste 1991 a od začiatku nezávislosti musí riešiť otázku ruskojazyčnej a Moskvou podporovanej, avšak nikým neuznanej Podnesterskej republiky. Tá sa odtrhla od Moldavska na začiatku deväťdesiatych rokov, keď tamojších separatistov aktívne podporili ruskí vojaci. Rusko v regióne udržuje vojenský zbor 1500 mužov, ktorý označuje za mierovú misiu.
