Hlavnou výzvou je držať Rusko čo najďalej od hraníc krajín strednej Európy, uvádzajú to viacerí predstavitelia. Ak Ukrajina padne, tak budú čeliť Rusku doslova na hraniciach Európskej únie, veľmi blízko. To však nesmieme pripustiť.
„Musíme si uvedomiť, že na Ukrajine brzdíme ruskú imperiálnu expanziu, ktorá si brúsi zuby aj na región strednej Európy, na baltické krajiny,“ uviedol v rozhovore šéf českej diplomacie Ján Lipavský. V dôsledku toho Fínsko vstúpilo do Severoatlantickej aliancie a Švédsko je blízko členstva.
Pomoc Ukrajine, či už je vojenská, humanitárna, finančná, politická aj morálna, je podľa neho aj v prospech európskej bezpečnosti.
Rusko na Ukrajinu vpadlo vlani 24. februára a Ukrajina pravidelne čelí jeho ostreľovaniu a vzdušným úderom. Tie výrazne zintenzívnili vlani na jeseň, keď Moskva začala rozsiahle bombardovanie ukrajinskej infraštruktúry a miest, čím v zimných mesiacoch prerušila dodávky energie, tepla či vody. Kyjev už skôr varoval, že k podobnej stratégii Moskva pristúpi aj túto zimu.
Únava z vojny, o ktorej sa často hovorí, sa podľa Lipavského prejavuje rôznymi spôsobmi. „Avšak ak by snáď platilo, že budeme unavení našou vlastnou bezpečnosťou, tak strácame aj našu slobodu a suverenitu,“ podotkol minister. Za dôležité považuje aj nutnosť podpory Ukrajine vysvetľovať verejnosti.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)