Odstavenie od obľúbenej digitálnej zábavy by u niektorých mohlo vyvolať starosti s dušeným zdravím. Paradoxne, sociálne siete majú tendenciu psychické problémy aj riešiť.
Štúdia z Ameriky ukázala, že priemerný čas strávený pred displejom mobilu je až 11 hodín denne. Sociálna sieť, obľúbená najmä u detí, do tohto výsledku významne prispieva.
TikTok, ktorý má v Spojených štátoch viac ako 150 miliónov používateľov, je dcérskou spoločnosťou čínskej technologickej firmy ByteDance.
Zákonodarcovia tvrdia, že ByteDance je zaviazaný čínskej vláde, ktorá môže kedykoľvek požadovať prístup k údajom spotrebiteľov platformy v USA. Tieto obavy pramenia zo série čínskych zákonov o národnej bezpečnosti, ktoré nútia organizácie pomáhať pri zhromažďovaní spravodajských informácií.
Odborník z Ústavu psychológie zdravia z Univerzity v Košiciach pre RTVS prezrádza, ako to celé funguje. Hovorí o doom scrollingu – zničujúcom rolovaní videí.
„Vedie ľudí tráviť hodiny na takom TikToku. A potom z toho vyplývajú rôzne pocity úzkosti a premárnenia času,“ povedal Peter Kolarčík, psychológ z Lekárskej fakulty UPJŠ.
Takéto psychické problémy následne riešia napodiv tým istým. Skrolovaním.
„Keďže to nevedia riešiť nejako konštruktívne, tak zase si pozrú nejaké videá a zase ich to prikuje k tomu telefónu a pozerajú ďalej,“ dodal Kolarčík.
Napriek tomu, že nám je túžba po informáciách prirodzene daná, nedochádza pri doomscrollingu k dosiahnutiu pocitu uspokojenia, radosti z rozšírenia obzorov alebo pochopenia problematiky. Prehliadaním katastrofických scenárov a negatívnych správ sa naopak dostávame do úzkostných až panických pocitov. Psychiater Ken Yeager upozorňuje na rozvoj depresií, úzkostí a potreby izolácie.
Nadmerné vystavovanie sa negatívnym správam máva tiež negatívny vplyv na náš spánok a môže viesť k nepriateľskému až agresívnemu správaniu. Nehovoriac o tendencii k polarizácii názorov, častejšiemu podliehaniu fake news, dezinformácií a hoaxov, a tiež rozvoju mean world syndrómu.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)