Rozpor medzi vládnou politikou a túžbou Gruzíncov smerovať na Západ sa prejavil aj počas minuloročných rozsiahlych protestov, ktoré vyvolal spomínaný návrh zákona o zahraničných agentoch.
Legislatíva by podľa kritikov posunula krajinu k autoritárskemu režimu na štýl Ruska a veľkej kritiky sa dočkala práve aj z úst európskych predstaviteľov. Vláda v reakcii na búrku nevôle návrh síce stiahla, svoj obojaký prístup voči Moskve však udržuje.
„Osobne som voči medzivládnym vzťahom medzi Gruzínskom a Ruskom ostražitý a podozrievavý. Bol by som oveľa radšej, keby naša vláda odrážala postoje prevažnej väčšiny ľudí,“ poznamenáva Givi, ktorý pracuje ako obchodník s autami.
Či krajina bude smerovať viac na Západ, alebo zostane v ruských kliešťach, napovedia parlamentné voľby, ktoré Gruzínsko čakajú na jeseň.
„Rusko bude určite tieto voľby sledovať, rovnako Západ. Moskva bude podporovať (vládny) Gruzínsky sen a ďalšie proruské strany. Vzhľadom na to, že opozícia je teraz fragmentovaná a Gruzínsky sen konsolidoval moc v krajine, hrá mu situácia veľmi do kariet,“ dodáva Sabanadzeová. Situácia podľa nej ale nie je zďaleka rozhodnutá a oslavovať môže aj prozápadný tábor.
