„Niet pochýb, že gruzínska spoločnosť je veľmi prozápadná. Ruská okupácia krajinu presvedčila o tom, že jediná cesta, ako sa vyhnúť akémukoľvek jej opakovaniu, je byť súčasťou Západu,“ vysvetľuje pKacha Gogolašvili, riaditeľ štúdií Európskej únie v Gruzínskej nadácii pre strategické a medzinárodné štúdiá.
Znovusjednotenie s európskou rodinou
K Západu je Gruzínsko o krok bližšie po tom, čo na konci minulého roka krajina získala status kandidátskej krajiny Európskej únie. O členstvo požiadala po začiatku invázie, na rozdiel od Ukrajiny a Moldavska si ale na schválenie žiadosti dvadsaťsedmičkou musela počkať dlhšie.
Snahy všetkých týchto štátov však majú spoločného hýbateľa, a to dlhodobé ohrozenie ruskou agresiou a okupáciu ich územia. Hoci práve tento faktor po invázii prispel k tomu, že sa Únia rozhodla pre krok vpred, rovnako tak môže ale finálne prijatie značne skomplikovať.
Za vstup do Európskej únie sa vyslovuje veľká časť gruzínskej spoločnosti, prieskumy ukazujú, že ide až o 90 percent z 3,7 milióna obyvateľov. Zároveň z nich vyplýva, že v gruzínskom ponímaní sa podpora členstva v EÚ nevylučuje s podporou blízkych vzťahov s Ruskom.
Vstup do EÚ podporuje aj štyridsaťdvaročná Saba, ktorá pracuje ako zdravotná sestra v hlavnom meste Tbilisi. „Nevidím jediný dôvod, prečo by som to mala vnímať inak. Myslím, že by sme mali vstúpiť aj do NATO, ale chápem, že to môže ešte nejaký čas trvať,“ hovorí mi s tým, že ľudia okolo nej to vnímajú podobne.
Výrazne prozápadná je aj prezidentka Salome Zurabišviliová, ktorá označila rozhodnutie Európskej únie za „monumentálny míľnik“. Krajina podľa nej získala opäť vyhliadku na znovuzjednotenie s európskou rodinou.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
