„Osobne som voči medzivládnym vzťahom medzi Gruzínskom a Ruskom ostražitý a podozrievavý,“ hovorí obchodník s autami Givi. Tak ako väčšina Gruzíncov chce na Západ, krajina ale kvôli polohe, histórii aj ekonomike zostáva pod vplyvom Ruska.
Túžba Gruzínska zaradiť sa na Západ je v krajine viditeľná na každom kroku. Už na letisku stoja týčiace sa vlajky Európskej únie, vídno ich aj v uliciach popri nápisoch odsudzujúcich Rusko za jeho agresiu voči Ukrajine.
V podobnom duchu sa nesie aj rozhovor s dvadsaťosemročnou Giou na autobusovej zastávke v niekdajšom hlavnom meste Kutaisi. „Nemám pocit, že by to ešte bola vôbec otázka. Samozrejme, že naša krajina patrí viac na Západ. Kto by chcel patriť k Rusku po tom všetkom, čo robí?“
Kaukazská krajina sa snaží obmedziť vo vlnách ruský vplyv už od rozpadu Sovietskeho zväzu, ktorého bola súčasťou. Nikdy sa jej to ale úplne nepodarilo. Dokonca aj dva roky po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu stále stojí niekde uprostred medzi Západom a Východom, pretože vláda sa aj napriek volaniu veľkej časti Gruzíncov zdráha väzby s Kremľom úplne preťať.
V mnohých ľuďoch terajšie dianie na Ukrajine rezonuje, pretože Gruzínsko bolo v roku 2008 prvou krajinou, ktorá v plnom rozsahu zažila agresiu putinovského Ruska. Moskva odvtedy fakticky okupuje dve gruzínske separatické územia, Južné Osetsko a Abcházsko.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
