RRZ predpokladá, že rozpočet za minulý rok skončí oproti pôvodnému plánu lepšie, s deficitom na úrovni 5,7 % oproti rozpočtovaným 6,4 % HDP. „Najväčší rozdiel oproti odhadu ministerstva financií je zohľadnenie EÚ refundácií pre energopomoc, ktorá by mala podľa nás byť zohľadnená v plnej výške v minulom roku. Tak isto predpokladáme nižšie čerpanie kapitálových výdavkov v rezorte obrany,“ priblížil Tóth.
Odhad deficitu pre tento a budúci rok bez dodatočných opatrení má RRZ podobný ako ministerstvo financií, teda mierne nad 6 % HDP. Väčší rozdiel je potom v roku 2026. „Ale dôležité je, že ciele vlády, ktoré sú v rozpočte pre roky 2025 a 2026, nie sú podporené opatreniami. Je tam značný nesúlad medzi odhadom a cieľmi vlády. Vláda v samotnom rozpočte priznáva, že chýbajú dodatočné opatrenia napríklad v budúcom roku na úrovni 1,2 % HDP,“ zdôraznil predseda rozpočtovej rady.
Vzhľadom na tento vývoj vláda podľa neho odsúva trvalú konsolidáciu za rok 2024, keďže v tomto roku sa očakáva nárast, nie pokles deficitu. „Myslíme si, že odsúvanie trvalej konsolidácie do ďalšieho obdobia nie je opodstatnené, vzhľadom na to, v akom stave sú verejné financie a vzhľadom na to, že krízové obdobie sa končí a zapínajú sa rozpočtové pravidlá, národné aj európske,“ upozornil Tóth.
Rozpočtová rada považuje konsolidáciu v súlade s výdavkovými limitmi, teda o 0,5 % HDP, za minimálne tempo ozdravovania verejných financií. Ak by boli dodržané, deficit by mal postupne klesať v tomto roku na 5,2 %, v budúcom roku na 4,5 % a v roku 2026 tesne pod 4 % HDP.
„Hlavným cieľom rozpočtovej politiky by mala byť stabilizácia dlhu, o tom hovorí aj ministerstvo financií. To znamená zníženie deficitov smerom k 3 % a tak isto zlepšenie dlhodobej udržateľnosti z pásma vysokého rizika, kde sme v súčasnosti, do pásma stredného rizika,“ doplnil Tóth.
