Kedy sa človek stane čiastočne sebestačným v rámci stravovania? Aké zmeny sebestačnosť priniesla vám?
Pod „čiastočnou“ sebestačnosťou si môžeme predstaviť životný štýl našich predkov prenesený do podmienok súčasného sveta. Ak nemáme kus pôdy, kde by sme si vedeli dopestovať pestrú škálu potravín, môžeme si vo svojom obmedzenom priestore, teda v kuchyni alebo na balkóne, dopestovať aspoň to, čo sa dá – mikrozeleninu, klíčky, rôzne druhy byliniek a vňatí. Aj na maličkom kúsku kuchynskej linky, v internátnej izbe alebo na balkóne sa vedia diať veľké veci. Nakličovať môžeme viaceré druhy zeleniny, strukovín, obilnín, olejnín, dokonca aj krmovín a vieme si ich zaradiť do svojho jedálnička, uskladniť na dlhšie obdobie či použiť na výrobu domácej medicíny a vlastných polotovarov.
Mne osobne sebestačnosť priniesla pocit slobody a utvrdila ma v tom, že dokážeme prežiť a zdravo sa stravovať aj z mála.
Vyrábate si teda aj vlastné polotovary. O aké konkrétne ide?
Okrem klasickej zeleniny či kompótov pripravujem aj nátierky, omáčky, sušené paradajky v oleji, chilli olej a podobne. Do oleja a alkoholu nakladám viaceré liečivky, vyrábam si sirupy na domáce limonády, na podporu imunity ale aj proti kašľu. Okrem toho vyrábam aj rastlinné mlieka, syry, sušienky a krekríky, ale aj tofu a tempeh.
Ktoré potraviny dokážu nakopnúť trávenie a ktoré sú naopak najväčším postrachom čriev?
Ideálne sú potraviny, ktoré prirodzene obsahujú tráviace enzýmy alebo látky podporujúce trávenie. Z exotických druhov sem patrí ananás alebo papája. Veľmi rýchlo nám „vytrávi“ aj po konzumácii jablka, postrúhanej mrkvy s citrónovou šťavou či z listovej zeleniny.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
