Barbora Budzaková skúsila na vlastnej koži štúdium na Slovensku, v Rakúsku a ako vysokoškoláčka sa rozhodla vycestovať do Dánska, kde sa natrvalo usadila. Na dánskej univerzite ju zaskočila úplná sloboda prejavu, tykanie profesorom aj prílišné skupinové aktivity. Na tamojšom systéme oceňuje bezplatné školstvo, zľavy pre študentov, bezplatnú zdravotnú starostlivosť či granty, a teda každý, kto platí dane, z nich skôr či neskôr bude profitovať. Zvykla si aj na neobvyklý dánsky sarkazmus a odlišnú mentalitu, s ktorou sa mnohým nepodarí zžiť a osamelosť ich napokon donúti odcestovať.
Prečo ste sa rozhodli práve pre Dánsko? Čo vás tam najviac ťahalo?
U mňa to bola náhoda skrížená s láskou na prvú návštevu. Keď som končila vysokú školu v Rakúsku, nevedela som, čo ďalej, a bola som na vážkach. Po krátkych prázdninách v Kodani ma nielen to mesto, ale aj samotné Dánsko uchvátilo. Povedala som si, že presne tam chcem žiť a o rok a pol som sa už sťahovala a začala tam študovať. Kedysi som si myslela, že ma pritiahla Kodaň, ale po 11 rokoch už viem, že to bol pocit, ktorý z tejto krajiny sála.
Na čo ste si tam ako Slovenka najťažšie zvykali?
Na dánsku mentalitu. Dáni a dánska kultúra sú kapitola sama o sebe. Viackrát som počula o ľuďoch, ktorí sa museli vrátiť naspäť domov, lebo si nevedeli nájsť kamarátov a cítili sa osamelí. Mne osobne sedí ich mentalita aj humor, ktorý by pre niektorých mohol byť šokovou terapiou. Je to také nepísané pravidlo, že ak na vás použijú sarkastický humor alebo si z vás priveľmi strieľajú, je to len istý prejav priazne. Na moje šťastie ja nemám problém ani s drsnejším humorom, ale určite platí, že cesta do dánskeho srdiečka vie byť dlhá a kľukatá.
Študovali ste na Slovensku, v Rakúsku aj v Dánsku. Aké najväčšie rozdiely ste na univerzitách postrehli?
Na Slovensku som chodila len po siedmu triedu, ďalej som už pokračovala v Rakúsku a na vysokej škole v Dánsku. Na dánskej škole ma najviac zaskočilo, že im veľmi záleží na tímovej práci. Väčšina z nás, medzinárodných študentov, šedivela, keď sme zas a znova museli riešiť nejakú úlohu ako skupinka. Ako vysvetlenie sa k nám dostalo, že ide o prípravu na pracovný život, začlenenie do pracovného kolektívu a celkovú spoluprácu. Ďalší šok pre mňa bol, že moji dánski spolužiaci nemali absolútne problém prejaviť nahlas svoj názor a zapojiť sa do diskusie, aj keď s vyučujúcim nesúhlasili. Taktiež ma zaskočilo aj to, že som vyučujúcemu tykala a oslovovala ho krstným menom. Dnes sa mi to zdá už úplne prirodzené, keďže tykám aj svojim nadriadeným. Práveže mi nejde pod prsty oslovenie pán/pani, keď píšem e-mail na Slovensko. V Dánsku by mi také niečo neprešlo.
Čo si ako rodič najviac pochvaľujete na dánskych školách?
To, že sú zadarmo. Platíme len za klub, ktorý by som prirovnala k školskej družine. Klub je ale otvorený celoročne (aj cez letné prázdniny) a funguje pred aj po vyučovaní. Deti tam majú kamarátov zo školy a vždy aj nejaký kreatívny program. Nemusím riešiť tábor alebo to, ako mám v lete pracovať a utiahnuť 6-týždňové letné prázdniny. Výhodou je aj to prejavovanie názoru (ako som už spomenula), čo vedie deti k samostatnosti a k tomu, aby mysleli a riešili problémy tak, ako to vyhovuje im, nie tak, ako to diktuje systém. Deti počas prvých rokov vôbec nie sú známkované. V Dánsku totižto fungujú na princípe tzv. Zákona Jante (Janteloven), ktorý v skratke hlása, že všetci sme si rovní, nie je jeden lepší ako druhý a nik sa nemá nad ostatnými vyvyšovať.
Ako vyzerá študentský život v Dánsku? Aké výhody majú študenti?
Vyzerá výborne. Študenti dostávajú rôzne zľavy vrátane zdravotnej starostlivosti, či už na zubára alebo fyzioterapeuta, ktorá sa inak platí. Dánski študenti dostávajú aj tzv. SU, čo je mesačný grant, ktorý poskytuje dánska vláda. Pokrýva nejaké základné náklady alebo aspoň ich časť. Môžu sa oň uchádzať aj zahraniční študenti, ak splnia podmienky. Študenti majú nárok aj na bezplatné členstvo vo Fonde poistenia v nezamestnanosti, ktorý poskytne „prvú pomoc“ v medzičase, keď študent skončil štúdium a hľadá si prácu. Ubytovanie sa, ako všetko v Dánsku, najľahšie hľadá cez sieť známych, prípadne Facebook alebo realitné stránky. Často s ubytovaním pomôžu aj školy. Nie je nič neobvyklé, že študenti pracujú. Dáni sú zvyknutí pracovať už od deviatej triedy na rôznych brigádach. Zahraniční študenti môžu mať hľadanie práce zložitejšie najmä v menších mestách, ale všetko sa dá.
Odísť do Dánska už za štúdiom alebo až za prácou? Má dánska univerzita v životopise svoju váhu?
Osobne si myslím, že to má váhu. Mne pri zamestnaní pomohlo, že som tu študovala na dánskej škole. Je to aj jednoduchšie pri vybavovaní papierov po príchode do Dánska. Ak chcete odcestovať len za prácou, nemôžete rátať s tým, že to, čo robíte doma, budete robiť aj tam. Pokiaľ nejde o vychytené pozície, tak sa môže stať, že budete začínať s upratovaním alebo roznášaním novín.
Ako je to s pracovnými príležitosťami? Ktoré profesie sa tam najlepšie uchytia?
Určite sa nejaké IT pozície, engineering či lekári uchytia rýchlejšie. Psychológov je tu primálo, ale tu je problémom jazyková bariéra.
Ako si v Dánsku nájsť prácu? Aké sú vaše odporúčania z praxe?
Základom je byť aktívny a nenechať sa odbiť. Ak vás vyhodia dverami, nájdite okno. A ak sa dá, určite sa treba naučiť aspoň trochu dánsky. Aj keď LinkedIn je v Dánsku veľmi rozšírený, sieť kontaktov je na nezaplatenie. Práca sa často hľadá cez networking, ak máte známeho, ktorý má známeho…
„Vysoké platy, obrovské dane, drahé autá,“ píšete na svojom blogu. Aké sú vaše tipy, ako ušetriť? Pohneme sa v Dánsku aj bez auta?
Určite sa pohnete aj bez auta. Do školy sa na bicykli jazdi jednoduchšie, mnoho Dánov má vozíky pripojené k bicyklom, v ktorých prevážajú deti do jaslí či škôlky a odtiaľ pokračujú ďalej do práce. Toto funguje lepšie vo väčších mestách. Ja mám napríklad cestu do práce po diaľnici, ale u nás vo firme je úplne bežné, že ten, kto má auto, pozbiera 2 – 3 ďalších a denne spolu jazdia do práce. Spolujazdci platia vodičovi smiešny príspevok a ten ušetrí na benzíne, ďalší na aute či lístku na vlak.
Pokiaľ ide o dane, tak áno, sú vysoké, ale vracajú sa do systému. Myslím, že ani Dáni to nevnímajú tak, že platia obrovské dane. Skôr, že prispievajú do verejného sektora, z ktorého budú neskôr profitovať. Napríklad bezplatné školstvo, grant, bezplatné zdravotníctvo či podpora v nezamestnanosti.
Ako je to v Dánsku aktuálne s cenami v supermarketoch? Koľko vás vyjde taký bežný týždenný nákup potravín?
Otvorila som si leták jedného z väčších potravinových reťazcov, aby som vedela vymenovať aktuálne ceny a sú určite vyššie ako slovenské. Maslo (200 g) stojí cca 3,5 € (v akcii asi o euro menej), liter mlieka v rozmedzí od 1,5 € do 2 €, jedna šalátová uhorka cca 1 €, pol kila mletého hovädzieho mäsa v rozpätí od 4 € do 6 €. Kilo jabĺk v bio kvalite zas okolo 2,5 €, ale dá sa kúpiť aj o euro lacnejšie. Cena nákupu závisí od toho, či nakupujeme v bio kvalite. Ako 4-člennú rodinu (2 dospelí a 2 deti) nás nákup potravín týždenne vyjde 120 € až 150 €. My sa ale stravujeme aj v práci, najmenší v škôlke a dcére balím každý deň obedárik.
