Je dobré znamenie, že sa posúvame dopredu, aj keď korytnačím tempom.
Za čo by sme mali byť v porovnaní s okolitými krajinami vďační?
Hlavne za to, že tu nie je vojna ani žiadna diktatúra.
Nie je tu hladomor. Aj keď ľudia nadávajú, že majú málo peňazí, stále bývajú aj majú čo pod zub. Nie je to štandard.
V porovnaní s okolím sme taký pekný priemer, ale to mi vôbec nevadí. Keď človek chce, všetko sa tu dá. Môžete podnikať, pracovať aj cestovať. Sme maličká krajina s veľkými možnosťami.
V čom by sme mali pridať?
V troch dôležitých veciach. Jedna je to, aký obraz o sebe vytvárame navonok. Keď googlite Slovensko niekde zo zahraničia, nájdete tam množstvo negatívnych správ. Mali by sme do sveta o Slovensku vydávať pozitívnejšie informácie.
Druhá vec je, aký obraz budujeme o nás samotných. Mali by sme pridať na sebavedomí. Keď sa v meste pýtam domácich, čo pekné tam majú, často prichádza odpoveď: „Nič, my sme tu taká jama.“ Toto hovoria rodáci o svojom meste aj Slováci o Slovensku. A pritom to nie je pravda. Keď sa ma niekto spýta, prečo prísť na Slovensko, odpovedám lebo hory, Bojnice, kúpele. Máme čo ponúknuť.
Tiež sme priveľmi uzavretí a nacionalistickí. Neviem si predstaviť černocha, ktorý len tak príde do slovenského šenku. Dostane po hube iba preto, že má inú farbu pleti. V tomto sme pozadu. Nie sme otvorení ničomu cudziemu. Tradície, národnú hrdosť a patriotizmus si prinajmenšom zamieňame, prinajhoršom im nechápeme.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Čím to je, že máme nízke sebavedomie?
Nie všetko tu funguje dobre. Slovensko je ako taká nefunkčná firma, ktorá ide do krachu kvôli neschopnému vedeniu. Jedni diletanti striedajú druhých, takže firma sa nezachráni. Bohužiaľ.
Ľudia neriešia, že štát by mali riadiť praktickí nudní ľudia, ktorí na to majú vzdelanie a záujem krajinu posúvať dopredu.
A nevieme sa predať. Málokto vie, že v takmer v každom regióne je pamiatka UNESCO. V zozname svetového kultúrneho dedičstva máme zapísaných 8 kostolov. V zahraničí ide o vyhľadávané miesta, u nás sa o tom nehovorí.
Čo s tým?
Musíme komunikovať inak. Mali by sme sa vedieť aj trošku pochváliť: „Bol som v kúpeľoch a bolo perfektne.“ Tá pozitívna správa by sa šírila ďalej. Úplne stačí, keď to dobré poviete susedovi. Začne sa to šíriť a možno to raz dorazí aj za hranice republiky.
