Prvou zásadou je správne načasovanie. Každej maškrte predchádza signál, ktorý psovi naznačí, za aké konkrétne správanie maškrta prichádza. Ďalej sú tu rôzne vlastnosti maškŕt ako veľkosť, tvar, konzistencia a samotná hodnota odmeny pre psa.
Často rozoberané je aj množstvo odmien a to, či má pes trénovať hladný alebo nie. Aj ja skrmujem dennú dávku hlavne s mojou čivavou. Do tak malého telíčka sa toho veľa nezmestí, preto musím s jedlom narábať chytro a efektívne – granulky dostáva ako maškrty počas celého dňa.
Ako je to teda s hladom pri trénovaní?
Je to zle pochopený princíp učenia sa a nevhodná práca s motiváciou. Vyhladovaný pes sa poriadne nesústredí a ja chcem, aby môj pes premýšľal nad cvikom a nie nad odmenou. Navyše si myslím, že voči psovi nie je fér zneužiť jednu zo základných potrieb. Pes nám to, žiaľ, odpustí, pri iných zvieratách by sme si to nemohli dovoliť. Samozrejme, že ani najedený pes nebude mať prejav, aký si predstavujeme. Chce to balans.
Aký je postup v prípade, že pes nespolupracuje?
Najprv je potrebné nájsť príčinu. Ak neviem, kde je príčina, idem na to vylučovacou metódou týchto faktorov: bolesť, únava, vyčerpanie, pocit ohrozenia, sexuálne pudy, neetické zaobchádzanie psovoda ku psovi, nevhodne zvolená metodika učenia, príliš vysoké nároky kladené na psa, nevhodne zvolená motivácia či rozvrh odmien. Ak sa mi podarí nájsť príčinu, viem potom upraviť akékoľvek podmienky tak, aby pes mohol uspieť a aby ho neviedli k frustrácii, ktorá môže viesť až k neochote spolupracovať.
Ktoré psy zvládajú tréningy najľahšie? A ktoré „majú vlastnú hlavu“?
V prvom rade pracovná inteligencia nie je všetko. Ani to „najinteligentnejšie” plemeno nebude zvládať tréning, pokiaľ nebude mať vybudovaný jasný komunikačný systém s chovateľom. Najľahšie zvládajú tréningy psíky, ktorých chovatelia sú dôslední, majú jasnú povelovú techniku a vypočujú si odpoveď druhej strany – psa. Komunikujú so svojimi psami, tolerujú a chápu ich reakcie a dokážu na nich adekvátne reagovať. Správne vedený chrt môže v tréningu napredovať rýchlejšie ako borderka či nemecký ovčiak.
Nie je to o tom, že „majú vlastnú hlavu”. Je to o tom, na čo bolo konkrétne plemeno šľachtené. Ak išlo o samostatný lov, kde pes k práci nepotreboval človeka, jeho ochota spolupracovať nebude pravdepodobne silná (takých psov nálepkujeme ako „tvrdohlaví”). Naopak, lov, pri ktorom človek psa korigoval, znamená väčšiu ochotu spolupracovať. Toto všetko sa prenáša aj do tréningu.
So svojím psíkom ste zvládli ikonický trik z filmu Psia duša. Ako ste pri trénovaní postupovali a čo by ste označili za úspešný základ tohto triku?
Ako frisbee hráči ho používame v súťažných zostavách a každý má iné metódy. Aj ja som to každého svojho psíka učila trochu inou cestou. V každom prípade základom bolo naučiť psíka, aby sa cítil bezpečne, keď po mne stúpa. Cvik sa skladá celkovo zo 6 samostatných úkonov, ktoré sa psy učia zvlášť.
Nimi sú:
- povel sadni,
- sebakontrola na hračku, aby psík v sede vydržal, kým nedám pokyn na výskok (nadstavba povelu „sadni”, ktorá sa ale učí nezávisle od zaujatia pozície),
- vedieť vyskočiť na môj chrbát a zotrvať na ňom,
- vedieť sa od chrbta odraziť do výšky,
- vedieť na povel chytiť hračku v skoku,
- vedieť bezpečne dopadnúť na zem, ideálne na všetky 4 labky súčasne.
Do toho sa vyžaduje od handlera zručnosť vedieť hračku vyhodiť do správnej výšky, v správnom uhle a správne to načasovať tak, aby mal pes šancu uspieť.
Takýto reťazec viacerých za sebou idúcich cvikov sa potom rozkúskuje ešte na menšie jednotlivé kroky. Správanie formujem od najjednoduchšieho a postupne zvyšujem nároky. Takto naučené správanie trénujem v rôznych pozíciách voči sebe, aby som sa uistila, že pes naozaj rozumie povelu. Cvik následne skúšam v rôznych prostrediach a zapájam ho do reťazca iných cvikov. Až keď mám takto overených všetkých 6 správaní samostatne, začnem ich postupne kombinovať a spájať dohromady až nakoniec vznikne „ikonický trik”.
